Zvyšovaním vedomia máme preduchovniť materiálno

Dnes sa všade hovorí o zvyšovaní vedomia, reštarte našej mysle. Vieme, že prastaré civilizácie, o ktorých vedecky svet zatiaľ nemá dostatok informácii, boli na vyššej úrovní svojho vedomia, ako ja naša súčasná civilizácia. Počas posledných dvetisíc rokov sme urobili veľký krok k rozvoju vedy a techniky. Výrazne sme zlepšili sociálne s materiálne podmienky nášho života.

Zakotvili sme sa v rozume a hmote.

O všetkom rozmýšľame, všetko analyzujeme, neustále hľadáme, čo je pre naše telo a zmysly lepšie. Zabudli sme na naše vedomie. Vedecky je dokázané, že náš mozog využíva vedome len asi 6-10% našej kapacity. Zvyšnú časť tvorí naše nevedomie. A naším cieľom je naučiť sa postupne zvyšovať svoje vedomie, využívanie nášho potenciálu na vedomej úrovní.

Pred časom mi padla do roky kniha od Antonína Mareša a Jos. A. Zentricha – Rozhovory s Akášou. Je to už staršia kniha, ale dáva odpoveď na jednu dôležitú vec a to je naša cesta vývoja.

Vedomie je viazané na ducha, nie na hmotu ani rozum

Poukazuje na to, že vedomie nemôže byť viazané na hmotu, ale na ducha. Nemôže byť teda viazané na rozum, ale na naše vlastné JA, nášho ducha alebo dušu. Ale vývoj ľudstva musel prejsť postupne svojim vývojom cez hmotu a materiálno, aby sa mohol opäť vyvíjať smerom naspäť do vyšších sfér vedomia. Spája sa to aj prechodom Zeme do vyššej dimenzie. Aktuálne prebieha prechod z 3. dimenzie cez 4. až do 5 dimenzie alebo 5D. Mnohí z nás túto zmenu už cítia a postupne začínajú pracovať na svojom zvyšovaní vedomia. Len tak môže ľudstvo postupne prejsť do vyššej dimenzie.

Doba rozumu alebo materiálna bola nutným obdobím vývoja človeka. Materializmus totiž zakonzervuje spodnú stranu vedomia v tomto svete a aj od tohto okamžiku môžeme prevziať vývoj do svojich vlastných rúk a vedome ísť smerom hore, rozširovať svoje vedomie smerom do duchovných svetov.

Zostup vedomia do hmoty, jeho zakotvenie a výstup späť smerom do vedomia.

V knihe Rozhovory s Akášou autori poukazujú na vývoj civilizácie. Ako vidíme na obrázku, tak vedomie jednotlivých civilizácií klesalo počas svojho vývoja smerom dole do hmoty. Najnižšiu úroveň dosiahlo na prelome letopočtov. Asi nie je náhoda, že sme v tejto dobe urobili čiaru a začali sme počítať roky od nuly. Je to vývoj od nuly smerom k vyššiemu vedomiu.

A našou úlohou je preduchovniť materiálno čiže hmotu. Znamená to, dosiahnuť stav, kedy do hmoty môže prúdiť duch a to je možné len cez naše vedomie.

Žiadna civilizácia sa nemôže dostať späť k Bohu bez prechodu hmotou- materiálnom. Podľa autorov knihy sme paradoxne na špičke duchovného vývoja práve my ľudia Západu, aj keď duchovne ešte stále patríme medzi nevedomých.

Prečo sú dnes Východné techniky a šamanské praktiky viac na škodu?

Ľudia praktizovaním rôznych rituálov, pomoci mágov a podobných „učených ľudí“ si môžu privodiť rôzne problémy. Rovnako si treba uvedomiť, že vracanie sa späť k princípom starých východných učení je vlastne krok späť.  Vývojovo je východná časť zeme zasiahnutá vlnou materializmu zo Západu, pretože potrebuje prejsť týmto evolučným vývojom.Preto dnes už staré Východné a rôzne šamanistické techniky sú viac na škodu ako na úžitok.

My ale naopak musíme z materializmu vyjsť. Nejde ale o návrat človeka k starým princípom, ale naopak k novému vývoju vedomia, ktoré je rovnako prítomné v hmote ako aj vo vyšších úrovniach zároveň. Hovorí sa, že 21. storočie je obdobie vstupu z vonkajšieho sveta do toho vnútorného.

Až po prechode materializmom nastáva obdobie, kedy je možné so zapojením vlastného vedomia kráčať smerom hore. Tým, že sa opierame o Zem, môžeme postupne prechádzať pozemským, astrálnym aj duchovným svetom. Bez uzemnenia v hmotnom svete to nejde.

Je vhodné si zobrať od starých civilizácií poučenie, ale nie cestu. Tu si vytvárame sami svojim životom, obrátením svojej pozornosti smerom do svojho vnútra a vedomím prežívaním každého prítomného okamžiku. Tak môžeme zo svojho vnútra vedome uvidieť svoje emócie a myšlienky a postupne ich odpájať od svojho života, svojho vedomia. Otvárame svoje srdcia a nachádzame spojenia so svojim JA, so svojou vlastnou bytosťou.