Téma minulé životy je veľmi často medzi ľuďmi skloňovaná. Je to téma, ktorú časť ľudí striktne odmieta a druhá časť jej verí, dokonca má už aj svoje vlastné skúsenosti.
Reinkarnáciu, alebo existenciu minulých životov našej nesmrteľnej duše podporuje najmä budhizmus a východné smery. Uznávali ju staré civilizácie ako Egyptská kultúra, kde rituálom, ktoré boli spojené s odchodom duše na druhý breh venovali váženú pozornosť.
Kresťanstvo naopak reinkarnáciu, respektíve minulé životy neuznáva, ale v Biblii nie je žiadna zmienka ani pre, ale ani proti. Aspoň nie jasne popísaná. Podľa mnohých ľudí z historických kruhov bola určitá zmienka o reinkarnácií v Starom i Novom zákone, ale rímsky cisár Konštantín Veľký a jeho matka Helena, ktorá bola neskôr vyhlásená za svätú, v roku 325 n.l. odstránili z Nového zákona všetko, čo súviselo s reinkarnáciou,. Na druhom carihradskom koncile v roku 553 n.l.sa toto oklieštenie oficiálne schválilo a akékoľvek učenie o reinkarnácii bolo vyhlásené za herézu. Pôvodné zmienky o reinkarnácii sa však zachovali, uznávali ju raní gnostici – Klement Alexandrijský, Origenes, sv. Hieronymus, ale aj ďalší.
Nielen v krajinách východu, ale aj západných krajinách a v USA pribúda ľudí, najmä deti, ktoré si na svoje minulé životy pamätajú. Dieťa má do cca 6-7 rokov otvorenú svoju bránu vedomia a mnoho vecí si pamätá. Ale rodičia tieto informácie ignorujú. To sú také detské výmysly. Tí rodičia, ktorí tieto informácie neignorovali a hľadali pravdu v historických spisoch naozaj zistili, že človek s takým menom, v takej krajine naozaj žil. Niektoré deti majú dokonca znamienka na mieste, kde došlo v minulom živote k zraneniu ich fyzického tela.
Rovnako aj ja poznám dievčatko, ktoré si na svoj minulý život spomenulo… Začala o tom hovoriť v cca 3 rokoch a trvalo to asi 2 roky, kým sa tieto spomienky vytratili.
Ja by som ale chcela poukázať na jednu veľmi zaujímavú knihu, ktorá popisuje minulé životy – Učňovské životy duše. Autorom je Brian L. Weiss, ktorý vyštudoval Kolumbijskú univerzitu v New Yourku. V roku 1970 získal na Lekárskej fakulte titul doktora medicíny a po čase bol vymenovaný za docenta psychiatrie na Miamskej lekárskej fakulte a zároveň sa stal primárom psychiatrického oddelenia fakultnej nemocnice. Človek, ktorý uznával striktné vedecké teórie a bol nastavený na exaktné vedy sa zrazu ocitol zoči voči niečomu, čo zmenilo jeho pohľad na tému minulé života ako aj na celý zmysel ľudskej existencie.
Jeho slová, ktoré píše na to s čím sa pri psychoterapii a hypnóze so svojou pacientkou Catherine sú: Nemal som v tomto smere nijaké vedomosti, o ktoré by som sa mohol oprieť. Keď sa Catherinin prípad nádejne rozmotáva, nevychádzal som z údivu. Neviem nijako prijateľne vedecky vysvetliť, o čo tu vlastne išlo. Veď v oblasti ľudského myslenia je priveľa vecí, ktoré sú mimo hraníc ľudského chápania. Možno bola Catherina schopná v hypnóze sa sústrediť na tú časť svojho nevedomia, kde boli uložené jej súčasné spomienky na minulé životy, Alebo azda prenikla do toho, čo psychoanalytik Carl Jung označil za kolektívne nevedomie, predstavujúce zdroj energie všetkého navôkol a obsahujúce spomienky celého ľudského pokolenia. Vedci sú v hľadaní odpovedí na tieto otázky ešte len na začiatku cesty. A nielen oni, pretože celá naša spoločnosť musí značne prehodnotiť postoje k prenikaniu do tajov mysle a duše, pripustiť alternatívu posmrtného života i možnosti vplyvu zážitkov z predchádzajúcich životov na terajšie správanie.
Autor knihy, ako primár psychiatrického oddelenia, robil terapie s pacientmi, ktorí trpeli psychickými problémami a depresiami. Medzi jeho terapie patrila aj hypnóza, pomocou ktorej hľadali príčiny a bloky v živote, v detstve pacienta. Catherine bola jedným z takýchto pacientov, Trpela ťažkými depresiami. S hypnózou súhlasila. Najskôr odhalila zneužívanie jej otcom v ranom detstve. Mala nepríjemný zážitok keď ju asi ako 5 ročnú niekto sotil do bazéna. Mala nepríjemné spomienky na matku, ktorá tiež trpela depresiami. Ale po prvej hypnóze, kedy odhalila bloky súčasného života nedošlo k žiadnemu zlepšeniu zdravotného stavu.
Pri ďalšom sedení, ale vhupla do minulého života. Presne popisovala miesto kde sa nachádza, čo má oblečené, ako vyzerá a kto sú ľudia, ktorí sú je blízky. Postupne na týchto sedeniach prešla mnohými minulými životmi. Autor knihy a psychoterapeut v jednej osobe ju často v hypnóze priviedol do momentu smrti daného života. Vždy to malo rovnaký priebeh. „Letím, vznášam sa aj tu veľa svetla.“ „Uvedomujem si jasné svetlo. Je to úžasné, to svetlo dáva človeku energiu“.
Vo svojich minulých životoch sa Catherine stretáva s ľuďmi, ktorých pozná aj v súčasnom živote, s blízkymi osobami a dokonca aj so samotným psychoterapeutom.
V určitej fáze tohto posmrtného života sa ocitala v nejakej fáze medzi dvomi životmi. V tejto časti sa objavujú určití majstri, duchovné osoby, ktoré cez Catherine prinášajú svoje odkazy. Jeden z takýchto odkazov znie:
„Je tu veľa dimenzií. To na ktorú úroveň sa dostaneme , závisí od miery, ako sme pokročili. Každej vyššej úrovni zodpovedá vyššie vedomie. Treba sprostredkúvať svoje poznanie iným ľudom. Máme totiž viac schopností, len ich nevyužívame. Jedni z nás prídu na to skôr, iní neskôr. Až keď sa duša očistí od zla, môže postúpiť vyššie. Ak očista nenastane, prenáša si duša to zlé do ďalšieho života. Len my sami sa môžeme zbaviť záťaže toho zlého, čo sa v nás nahromadilo v telesnom stave. Majstri to za nás neurobia. Kto si vyberie vzdorovanie, a nie sebaočistu, prenáša si bremeno zla do ďalšieho života. Musíme sa naučiť aj to, že nie je dobré vyhľadávať ľudí s rovnakými vibráciami akými disponujeme. To, že nás priťahujú ľudia s rovnakými vibráciami je pochopiteľné, ale to je chyba. Len keď sa prenesieme k ľuďom s horšími vibráciami môžeme ľudom pomôcť.
Boli sme obdarení silou intuície, ktorej sa treba podriadiť a nevzdorovať. Tí, čo vzdorujú, dostanú sa do nebezpečenstva. Niektorí z nás majú väčšiu silu intuície, iní menšiu, lebo každý ju získal v inom čase. Ľudia totiž neboli stvorení ako rovní. Nakoniec však do bodu všeobecnej rovnosti dospejeme.“
Informácií o minulých životov je naozaj v poslednej dobe viac ako dosť. Súvisí to s evolúciou nášho vedomia a našim chápaním. Dnešné deti sú na vyššej vedomej úrovni, ako sme my, ich rodičia.
Každého, koho tieto informácie ľakajú, by si mal utvoriť svoj vlastné chápanie. Je to citlivá téma a je na každom z nás, či ju príjme, alebo nie.
V každom prípade akékoľvek znásilňovanie situácie a zvedavosť v podobe cielenej hypnózy do minulých životov môže mať na nás negatívne účinky. Všetko, čo máme vedieť príde samé tou náhodou, ktorá neexistuje.
Ak človek začne žiť na vedomejšej úrovni, vedome riadi svoje emócie, otvorí svoje srdce bezpodmienečnej láske, začne žiť šťastný a naplnený život.
21. storočie je o obrátení nášho vedomia do svojho vnútra. Stíšením sa, precitnutím do prítomnosti, všímavosti a precítení svojho vnútorného JA sa pomaly otvárajú dvere aj k záhadám ako sú minulé životy. Prichádzajú rôzne informácie, obrazy, pocity, alebo aj vnútorné hlasy (nie je to schizofrénia), ktoré nám pomáhajú odhaľovať nedokončené veci z minulosti, aby sme splnili svoju životnú rolu, ktorú sme prišli na tento svet naplniť. A neexistuje žiaden recept, ani skratka, exituje len trpezlivosť pri kráčaní na ceste tohto vedomého života.
A ak Vás téma minulých životov zaujíma, odporúčam Vám pozrieť si tieto 2 filmy.
Prvý je film s názvom Náš domov. Myslím, že je v portugalčine, ale s českými titulkami. Je to film s hlbokou myšlienkou pochopenia ako fungujú naše životy.
https://www.youtube.com/watch?v=gV0kF9KmeMo
Druhý film Včerajše deti je z prostredia USA, ale stojí za pozretie.
https://www.youtube.com/watch?v=t3pthIMxBfY
A ak máte nejaké svoje zážitky, spomienky z minulých životov, napíšte nám.