O zvyšovaní vedomia sa dnes veľa píše. Jedna cesta je tá duchovná, kde je cestou zvyšovania vedomia práca na sebe, druhou sú rôzne kroky modernej vedy, ktoré sa snažia nájsť spôsob ako to urobiť rýchlejšie, jednoduchšie a možno aj vďaka patentu na tom zarobiť. Ľudské vedomie je modernou vedou, neurovedou, skúmané z mnohých uhlov pohľadu. Ľudský mozog a vedomie je ale stále veľká neznáma. Platí tu staré porekadlo: Čím viac viem, tým viac neviem.
Z duchovného hľadiska je teda cesta zvyšovania vedomia práca so svojim vnútrom, svojimi emóciami, so svojimi myšlienkami. Vedomie sa otvára vďaka zvyšovaniu vibrácií. Vedomie sa otvára v prítomnom okamihu, keď sme tu a teraz pri každej činnosti, ktorú robíme, do ktorej dáme svoje srdce. Vedomie sa otvára, keď sa v tichosti zahĺbime do svojho vnútra. A čim viac lásky, svetla, tým vyššie vibrácie, ktoré nás spájajú s jednotou.
Ak si prečítate niektoré knihy, zistíte že mnohé staré kultúry využívali pre zvyšovanie vedomia rôzne halucinogénne látky.
Nedávna štúdia University of Sussex zistila, že ľudia pod vplyvom halucinogénnych drog LSD alebo ketamínu sú schopní dosiahnuť vyšší stav vedomia, nájsť vnútorný pokoj a vnímať seba a ostatných s odstupom. Pri skene ich mozgov bolo vidieť, že ich mozgová aktivita sa zvýšila, ale bola nepravidelná a menej predvídateľná. Túto metódu ale nikdy neskúšajte.
Radšej vyskúšajte pobyt v tme. Táto metóda má okrem stíšenie sa hlbokého zážitku samého so sebou aj zdravotné účinky. A práve pobyt samého so sebou dokáže pomáhať pri zvyšovaní vedomia.
Zatiaľ je to v štádiu skúmania. Vedci skúšajú dosiahnuť vyšší stav vedomia použitím inovatívnej virtuálnej reality. Tá by nasimulovala halucinogénny stav, presne taký, aký opisujú ľudia pri braní LSD či ketamínu. Je možné, že by virtuálna realita pomohla vyvinúť novú liečbu depresie, úzkosti či mentálnych porúch? Nechajme sa prekvapiť.
Predstavte si, že ste v kóme a upadnete do vegetatívneho stavu. Myslíte si, že máte ešte vedomie? Vedci skúmali aktivitu mozgu pomocou PET metódy a EEG techniky použitím elektród. Prišli na to, že niektorí ľudia, ktorí neboli schopní navonok reagovať, mali určitý stupeň vedomia. Boli schopní si na vyzvanie predstaviť fyzickú aktivitu, napr. hranie tenisu a dokázali reagovať na vizuálne podnety.
Pri ďalšom teste, ukázali pacientom fotky známych a neznámych ľudí, pričom sledovali ich mozgovú aktivitu. Tá časť mozgu slúžiaca na rozpoznávanie tvárí bola aktivovaná, t.j. uvedomovali si, že hľadia na ľudské tváre. Navyše pri fotkách ich známych, rodiny a priateľov, ich mozog dokázal spracovať emócie a prepojiť si to so spomienkami. Jeden z pacientov bol dokonca schopný odpovedať na otázky „áno“ a „nie“, pričom bol stále vo vegetatívnom stave.
Anestézia, umelo navodený spánok, dočasná kóma. Nevnímame okolie, neodpovedáme. Je však možné, že predsa len naše vedomie pracuje? Vedci z Fínskej univerzity monitorovali zmeny v mozgu pacientov pomocou EEG a PET (pozitrónová emisná tomografia). Zistili, že pacienti počas anestézie nestratili úplne vedomie. Pacienti boli schopní snívať a podvedome vnímať okolie a hovorenú reč.
Uvedomujú si zvieratá seba samých? Túto otázku sa pokúsili vedci zodpovedať pomocou jednoduchého testu. Nakreslili výraznú značku na telo zvierat bez toho, aby si to všimli a pozorovali, ako zareagujú pred zrkadlom. Ak sa chceli značky dotknúť alebo sa na ňu bližšie pozrieť, znamenalo to, že si uvedomovali seba samého.
A aké boli výsledky? Ľudoopy ako gorily, orangutáni či šimpanzy spoznali svoj odraz v zrkadle, avšak neúspešné boli opice a dokonca i ľudské deti do dvoch rokov. Delfíny, niektoré veľryby, slony či straky boli v teste úspešné. A čo najlepší priatelia človeka, psy? Keďže u psov je čuch hlavným znakom spoznávania, nevenovali veľkú pozornosť svojmu odrazu v zrkadle. Nebolo preto možné objektívne zhodnotiť výsledky testu.
V súčasnosti sa značne kritizuje tento test, keďže má viaceré nedostatky. Napríklad ho nie je možné aplikovať na všetky zvieratá. Taktiež mnohí odmietajú tvrdenie, že sebapoznanie zvierat v zrkadle znamená sebauvedomenie. Tak či onak, tento test poukázal na práva zvierat a to, že aj oni majú pocity, empatiu, cítia smútok, strach či radosť.
Mnoho vedcov sa snaží skúmať aj výsledky praktizovania starých východných techník, teda jógy a meditácie. Konečne existujú aj viaceré vedecké dôkazy, že táto cesta je účinná a ľudia, ktorí sa venujú meditáciám niekoľko hodín denne dlhší čas, dosahujú výsledky. V knihe duchovné liečenie depresie vedci a psychológovia popisujú pozitívne účinky meditácie všímavosti (mindfulness), respektíve prežívaniu stavu bytia v prítomnosti, to známe tu a teraz na psychiku človeka a liečbu depresie. je to teda účinná metóda. Má ale jednu nevýhodu – je to pomalá cesta, ale napriek tomu stojí za to. Pri meditácií ide nielen o zvyšovanie vedomia, ale tu prebieha aj to, čo prístroje zatiaľ nevedia namerať a to je vzťah so sebou, so svojim JA a s Bohom alebo Univerzom.
Vedomie je niečo, čo sa nedá len zapnúť alebo vypnúť. Z vedeckého uhlu pohľadu existujú rôzne úrovne vedomia, ktoré sa menia počas spánku, kómy, pri meditácii či braní halucinogénnych látok. Veda hovorí, že čím ďalej sa posunieme v oblasti skúmania vedomia a mozgu, tým budeme bližšie k novým riešeniam v prípade mentálnych, psychických a iných ľudských porúch.
Veda ale nerieši tú duchovnú podstatu. Vedomie, ktoré je podstatou našej duše, božieho plánu respektíve plánu Univerza. Vedomie, ktoré nesie informácie počas všetkých našich životov. Vedomie, ktoré zvyšujeme, keď zaniká pocit duality tela a duše a vzniká Jednota.
Prečítajte si aj 1. časť Vedomie a podvedomie z vedeckého pohľadu