Určite ste už počuli otázky typu „Si si toho vedomý?“ alebo „Uvedomuješ si to?“. Ako prvému takéto alebo podobné otázky napadli už Cicerovi 500 rokov pred naším letopočtom. Známy je aj filozof René Descartes s jeho výrokom „Myslím, teda som“ (r. 1640). Teraz už vieme, že vedomie je stav mysle, kedy vnímame veci okolo seba pomocou rozličných zmyslov (hmat, chuť, zrak, sluch), vnímame svoje telo (sebauvedomovanie) a svoje pocity s istým stupňom kontrolovania myšlienok. Vedomie je napr. aj nezávislé od jazyka. Základom vedomia je teda byť bdelý a uvedomovať si sám seba, ale nie len to.
Naše vedomie je neustále v stave premeny, nestálosti, v prúde (vnímanie, myšlienky, skúsenosti). Prečo aj skúsenosti? Lebo aj spomienky na nohatého chlpatého pavúka vedia veľmi výrazne narúšať vedomie a ovplyvňovať dokonca naše správanie, aj keď žiadneho práve nevidíme.
Mnohé štúdie a názory odborníkov uvádzajú, že vedomie sídli v hlave, v mozgu a tesne okolo neho. Lebo ak sa napr. mozog poškodí, naruší sa jeho chémia a to ovplyvňuje vedomie. Ale na druhej strane sú zas prípady, kde nastali výrazné poškodenia mozgu pacientov ale bez výrazného vplyvu na všeobecné vedomie. Z toho vyplýva, že len niektoré časti mozgu majú vplyv na bezprostredné vedomie.
V súčasnosti je aj zaujímavý prúd názorov, že vedomie sídli v mozgu vďaka nervovej aktivite konkrétnych častí mozgových neurónov (akejsi forme elektriny) a vedomie je energetický hologram v mozgu (alebo aj okolo neho- ak ste boli niekedy na EEG, isto viete, že okolo hlavy máme slabé energetické pole). Tento hologram (forma virtuálnej reality) je teda klbko elektriny zo siete neurónov a prietoku krvi v mozgu (v súčasnosti sa vyvíjajú metódy na odhad toho, na čo myslíte podľa prietoku krvi v mozgu).
Najlepšie to vystihujú asi evoluční psychológovia, podľa ktorých vedomie je nástroj prežitia, nástroj na zlepšovanie rozhodovania sa a premyslené reagovanie. Čiže je to najskôr prijímač vnemov (vidím pavúka, ten ma poštípe), zároveň ich analyzér (bolí to) a následne aj spúšťač konania (vyhnutie sa pavúkovi).
Zvuky, ktoré počujeme, hlasy či veci okolo nás nie je ale možné všetky naplno spracovať. Je to akoby sme chodili s baterkou v ruke a vnímali len to, na čo si zasvietime. Čo je osvetlené (to čo najviac vidíme, počujeme, cítime …), to je to vedomie. T.j. vedomie má obmedzenú kapacitu (dosvit baterky). Ostatné veci ponorené do akejsi tmy či šera spracúva naše podvedomie. Vedomie mení svoj stav a úlohu preberá podvedomie napr. keď spíme, sme v celkovej anestézií alebo kóme. Vtedy sa nám vynárajú rôzne obrazy, tvary, sny. V stave vedomia sa často nepríjemné skúsenosti či zážitky vytlačia do podvedomia (nechceme ich prvotne vedome prijímať) a tam zostanú. To je to niečo, čo nás v stave vedomia traumatizuje, lebo tomu nerozumieme a máme z toho napr. úzkosti.
Ale prečo to vedomie urobí, že nepríjemné myšlienky a zážitky vytlačí do podvedomia? Je to forma ochrany našej psychiky, ega teda ochrana pred bolestivými a nebezpečnými myšlienkami, ktoré by vyvolali emócie z prijatého vnemu (napr. z poštípania nohatým chlpatým pavúkom). Podvedomie pracuje i počas dňa, len si to neuvedomujeme.
Tu sa vynára otázka, že ak dokážeme zvýšiť naše vnímanie a teda naše vedomie, bolo by toho menej v podvedomí? Viac by sme sebe samým rozumeli? Menej sa báli? Pravdepodobne áno. Podvedomie a Vedomie tvoria spolu jeden celok. Je to ako pri osvetlení miestnosti baterkou. Čím väčšiu plochu dokážeme osvetliť a teda vedome spoznať, tým menšia časť ostane pre nás skrytá. Ak pochopíme pravú podstatu svojich reakcií, ktorá je uložená v našom podvedomí, spoznáme samých seba a príčiny svojich reakcií. Len ak spoznáme nášho „nepriateľa“ dokážeme sa mu postaviť a posunúť sa ďalej.
Tip na záver
Poznáte seriál M.A.S.H.? V jednej časti je krásne ukázané, ako funguje vedomie a podvedomie. Stačí si pozrieť časť s názvom „Na zdravie Hawkeye“ (Bless you Hawkeye- ukážka https://www.youtube.com/watch?v=TpUjnfF6ZhQ, ale treba vidieť celú časť pre pochopenie všetkého) a budete už navždy vnímať vedomie a podvedomie inak. Zaručujeme!!!