Dokážete si užívať radosť v prítomnosti? Dokážete sa tešiť z každého prítomného okamžiku? Kladiete si otázku, či sa to vôbec v dnešnej hektickej dobe dá? A práve tu je paradoxne odpoveď, že práve radosť z bytia v prítomnosti nám dokáže pomôcť prejsť týmto ťažkým obdobím.
Neustále blúdime vo svojich myšlienkach v minulosti a rozoberáme, čo sa stalo, prečo sa to stalo, ako sa to mohlo udiať inak. A potom rozmýšľame nad tým, čo urobíme zajtra, o týždeň, o mesiac. Neustále blúdime vo svojich myšlienkach a ocitáme sa v pasci minulosti a obavách z budúcnosti. A na to, čo sa deje v prítomnosti zväčša len šomreme a nadávame. Nie sme spokojní s tým, čo sa deje. Nie sme ochotní prijať prítomnosť. A tak si týmto neustálym negatívnym bojom s prítomnosťou priťahujeme ďalšie rovnaké skutočnosti, ktoré vlastne nechceme.
Život a radosť v prítomnosti znamená tešiť sa z toho, čo robíte teraz v prítomnom okamihu. Dokázať prijať aj negatívnu udalosť a zmeniť ju vo svojej hlave na pozitívnu a nemyslieť na to, čo sa stalo a čo sa stane, ale byť tu a teraz. Nehodnotiť, len prijať a povedať si, všetko je dobré.
Pred Vianocami mi písala známa, že sa hnevá na priateľku, ktorá ju nakazila, a teraz 2 dni pred Vianocami je chorá a leží v posteli s horúčkou. A moja odpoveď bola, aby nenadávala na priateľku, lebo tým škodí len sama sebe. Vzhľadom na to, že sa celý rok naháňala a stresovala, nech sa teší z toho, že si konečne môže oddýchnuť a užiť si odpočinok a relax pod perinou a pritom môže ešte pozerať krásne rozprávky.
Alebo sa nedávno známa ponáhľala na pohovor do novej firmy. Celú cestu mala rôzne prekážky. Neustále skákala červená, všade sama zápcha. Bola nervózna, dupala na plyn, nadávala na každého pomalšieho vodiča. Celý čas bola svojou mysľou v budúcnosti a rozmýšľala čo povie, ako sa ospravedlní. Celá vystresovaná pribehla na pohovor 5 minút po termíne. Samozrejme, že jej stres bol viditeľný na prvý pohľad a tak neuspela. Najskôr bola na seba nahnevaná, stále si vyčítala, že mala vyraziť o niečo skôr. Keď sme spolu následne volali, tak som jej povedala prijmi to a odpusť si. Nemyslí na to. Uvoľní sa, teš sa z toho, že ťa neprijali. Možno má vesmír pre teba niečo lepšie. A tak aj bolo. Do mesiaca dostala lepšiu ponuku.
Moja vlastná skúsenosť z minulosti. Napísala som do emailu klientovi neúmyselne niečo, čím som porušila zmluvné podmienky. A tak sa začala ozývať myseľ. Počkaj teraz budeš platiť penále. To si nemala napísať, to si urobila nesprávne. Neustále mi podsúvala obavy a strach z budúcnosti a hodnotenie minulosti. Dokonca ma chcela aj v noci budiť a pripomínať mi moje obavy. Pri každom útoku mojej mysle som ju „vypla“ a precítila radosť v srdci, v tomto prítomnom okamžiku. Prijala som situáciu a nehodnotila ju. Vždy som si povedala, všetko bude dobré. A čuduj sa svete, problém sa akosi stratil a vyriešil sám. Bola to moja skúška, či to obstojím. Ak by som bola podľahla negatívnemu mysleniu, hodnoteniu a obavám, určite by sa boli naplnili.
Princíp je v tom, že na to, aby sme si dokázali užiť radosť z prítomnosti, musíme ju prijať tak ako je, bez toho, aby sme situáciu hodnotili. A ak dokážeme ešte otočiť to, čo by sme hodnotili negatívne na pozitívne, tak sme vyhrali.
To nešťastie si vytvárame sami, tým, že každú situáciu hodnotíme, kritizujeme a bojujeme s ňou. Je to naša myseľ, ktorá nás neustále presúva v čase do minulosti a do budúcnosti. Radosť sa ale odohráva len v prítomnosti. Aj keď sa radujete z niečoho, čo sa stalo.
Jedným z mojich najobľúbenejších autorov je Eckhart Tolle, ktorý píše vo svojich knihách o bytí v prítomnom okamžiku. Dovolím si použiť jeho slová:
Nešťastie a negatívnosť sú chorobou našej planéty. Nie len v súčasnosti, ale počas celej nám dostupnej minulosti.
Tak ako našu modrú planétu ničí znečisťovanie životného prostredia na vonkajšej úrovni, tak ju negatívnosť ničí na vnútornej úrovni. Má ju v sebe každý, nie len ľudia, ktorí žijú v nedostatku, ale ešte častejšie tí, ktorí majú nadbytok. je to prekvapujúce? Nie. Blahobytný svet sa omnoho viac identifikuje s formami tohto sveta a je pevnejšie chytený v pasci ega.
Ľudia veria, že ich šťastie je závislé na tom, čo sa deje okolo nich, čo znamená závislosť na formách. Podceňujú prítomný okamih, respektíve bytie v prítomnosti, pretože majú pocit, že sa v ňom buď deje niečo, čo by sa nemalo diať, alebo sa v ňom nedeje niečo, čo by sa malo diať. A tak im uniká hlbšia dokonalosť, ktorá je ukrytá v samotnom živote, dokonalosť, ktorá presahuje všetky formy.
Naše stotožnenie sa s mysľou, ktoré spôsobuje, že neustále myslíme. Stotožnenie sa s mysľou pred nami vytvára neprehľadnú stenu pojmov, názvov, predstáv, slov, súdov, hodnotení, obáv, ktoré bránia prežívaniu toho, čo práve je. Neustále chceme hodnotiť, čo sa stalo, ako to malo byť správne, ako vyzerá správny vzťah, čo je úspech. Myseľ, ak ju správne využívame je fantastický nástroj. Ak ju ale používame nesprávne, stáva sa deštruktívnou. V skutočnosti myseľ využíva nás a to je klam.
Radosť z bytia, ktorá je skutočným šťastím, k nám nemôže prísť prostredníctvom foriem majetku, úspechov, ľudí, či dokonalosti, teda prostredníctvom ničoho, čo sa deje. Radosť vyviera z dimenzie bez foriem z nášho vnútra, z vedomia ako takého a to je práve naše bytie. Radosť je v prítomnosti.