Prijatie života a všetkého, čo k nám prichádza je našou školou života. Biele alebo čierne? Doprava alebo doľava? Kariéra alebo rodina? Materiálny svet alebo duchovná cesta? Celý náš život sa skladá z križovatiek, ktoré nás majú naučiť postupne prijať svoj život a jeho situácie.
Život nás často zatlačí do kúta a rozohrá s nami hru, v ktorej ide o nesmierne veľa, o život alebo smrť, o lásku, deti, sľubnú kariéru alebo o volanie nášho srdca a neustále nás núti vybrať si. Toto je tá naša slobodná voľba.
Na jednej strane tu máme tlak okolia, médií, spoločenských noriem a doby v ktorej žijeme. Na druhej strane je tu volanie srdca, niečo čo je pre neho dôležitejšie a my to nevieme správne pomenovať.
Toto je náš každodenný test a základnou podstatou našej existencie na našej krásnej Zemi.
Ako píše autorka Robin Norwood vo svojej knihe Čo sa mi moje telo snaží povedať, všetky problémy a ťažkosti, ktoré k nám prichádzajú nám pomáhajú obrúsiť hrany a napokon nás zanechávajú čistých a žiariacich. Táto etapa však môže presahovať jeden aj viac našich životov. Je to dlhodobý proces a kým sa nachádzame uprostred neho, vo svojich mukách, len zriedka oceňujeme jeho zušľachťujúcu oceľ. Často len vieme, že trpíme a závidíme tým, čo trpieť nemusia.
Aby sme ľahšie pochopili prečo sa to všetko deje, predstavme si život na Zemi ako školské vzdelávanie. Každý život je jeden semester alebo školský rok, ktorý nás učí riešiť čoraz zložitejšie úlohy. Každý tento stupienok je nutný pre náš konečný rozvoj. Ak zvládneme jednu úroveň, musíme pokračovať na ďalšiu.
A občas sa stane, že prepadneme aj o ročník nižšie. Deje sa to preto, že s príchodom na tento svet zabúdame na to, kde sme skončili a aká je naša úloha a voľba pre tento život. Počas života zablúdime ďaleko od toho, čo je pre nás správne.
Naša duša, naše JA ale vie veľmi dobre, prečo sme tu, a preto sa nás snaží priviesť za hlasom svojho srdca a svojej duše. Ak sa tomu bránime, prichádzajú stále ťažšie prekážky a situácie, zdravotné a psychické problémy. Tieto prekážky slúžia na to, aby sa na chvíľu zastavili a zmenili smer. Pretože ak blúdime na ceste za našim životným cieľom, hľadáme nové cesty, ktoré nás za hlasom srdca dovedú.
Pokiaľ neustále so životom bojujeme, prekážky nám chodia častejšie. Je to preto, aby sme prijali to, čo nám život ponúka. Aj keď sa nám to často nepáči a rozum nám v tom bráni, je to cesta našej duše. Cesta, ktorú musí naša duša prejsť na to, aby sa zdokonaľovala vo svojom vývoji.
Prijatie života tak ako plynie nám pomáha kráčať v našom duševnom rozvoji stále vyššie. Každý vzťah, aj keď nie je podľa našich vysnívaných predstáv nás učí, každá choroba alebo utrpenie nám slúži ako očista, aby sme mohli postúpiť vo svojom vývoji.
Tieto staroveké múdrosti začneme vnímať vtedy, ak sa stotožníme a pochopíme, že život v tomto fyzickom tele je len našou prestupnou stanicou.
V každej situácií máme slobodnú vôľu. Buď budeme šomrať, sťažovať sa, bojovať, alebo v každej situácií nájdeme niečo pozitívne. Pozitívne myslenie nám pomáha ľahšie zdolať naše prekážky a prijať život tak ako plynie. Po búrke a daždi vždy vyjde slniečko a často aj krásna farebná dúha.