Prečo je tak ťažké odpustiť? Prečo nosíme v srdci staré rany, ktoré nám ubližujú nielen na srdci, ale aj na fyzickom tele?
Hnev, nenávisť, zlosť či posudzovanie sú silné deštrukčné emócie. Ukladajú sa nám v bunkách, aj v našom energetickom tele a energetických centrách.
Odpustenie nie je poníženie, ako to mnohí vnímajú, je to najväčšia úľava s ktorou prichádza regenerácia tela, psychiky až dokonca uzdravenie.
V živote často dostávame životné rany od iných, aspoň tak to vnímame. Máme svoje plány, túžby, ktorými ovplyvňujeme aj naše okolie. Chceme aby sa ich život odvíjal podľa našich túžob, našich očakávaní. A zrazu príde trpké sklamanie. Ten druhý urobí niečo, čo sme nečakali. Opustí nás, podvedie nás, oberie nás o peniaze, majetok, posudzuje a ohovára nás pred inými, prípadne nám pripraví nečakanú situáciu, ktorá nás vyvedie z miery.
Táto situácia je pre nás ako rana dýkou do srdca. Naša rana je tak hlboká, že jej jazva nás drží na tej najhlbšej úrovní, tým najsilnejším putom. Prichádza nenávisť, ťažké srdce na niekoho, najmä ak to bola osoba, ktorú sme milovali. Ale je tu jedno veľké ALE. Ak niekoho nenávidíme, ak máme na niekoho ťažké srdce, potom sme k tomuto človekovi pripútaný citovým putom, ktorý je ako okova väzňa na nohe. Ťaháme si ju stále so sebou a je nám ťažko. Ťažko sa nám žije aj dýcha. Nemáme radosť zo života, nedokážeme sa tešiť, nevieme si nájsť žiaden zmysel života.
Odpustenie je veľmi vysoká vibrácia a dokáže zázraky. Ak dokážeme odpustiť zo srdca, je to nekonečná úľava. Je to sloboda.
Treba si vždy uvedomiť, že každý z nás má na tomto svete svoju životnú úlohu a púť. Nie je na nás, aby sme to ovplyvňovali. Nie sme zodpovední za činy iných ľudí. Každý z nás si musí prejsť svojou karmou a aj keď sa nám to niekedy zdá nepochopiteľné, zlyhanie iných, opustenie a aj prípadná smrť je ich životná cestu, ktorú si sem prišli naplniť, aby sa ich duša posunula ďalej vo vývoji.
A rovnako každý z týchto ľudí, ktorých sme my stretli a pomyselne nám ublížili, nás mali niečo naučiť. A v prvom rade naučiť nás odpúšťať.
Odpusteniu bráni naše Ego. To je to, čo nám neustále kričí, veď ty si nič neurobila, ty si ho milovala, ty si mu dala všetko, ty si ho o nič neobrala, to on /ona… Prečo by si mala práve ty odpustiť?
Ego je ilúziou nášho rozumu. A rozum nás chce chrániť. Je tak odjakživa nastavený. Veď ani mamutom sme neodpúšťali, keď nás napadli, ani za čias stredoveku nebolo odpustenie v móde.
Ale práve odpustenie nás posúva v našej evolúcii ďalej. Dnes už nebojujeme oko za oko a zub za zub. Vývoj civilizácie sa posunul o výrazný krok ďalej, boli uzákonené zákony ľudskosti, život má svoju hodnotu. To urobila spoločnosť ako taká. Ale odpustenie musí urobiť každý jeden z nás.
Poznám jednu staršiu pani. Je to taká malá Matka Tereza. Celý život pomáhala ľuďom, každému kto potreboval. Robila to nezištne. Paradoxom je, že bola často na smiech okoliu a mnohým tŕňom v oku a tak je na oplátku niektorí ľudia slovne ubližovali. Táto pani dnes trpí ťažkými bolesťami. Je silne veriaca. Mnohokrát sme sa už bavili na tému odpustenia. Jej slová sú, ja sa na nikoho nehnevám, ja som všetkým odpustila, ale ten mi vtedy a vtedy urobil to a to. … A práve tie choroby, ktorými dlhé roky trpí, sú v orgánoch, ktoré sa spájajú s energetickým centrom srdca.
Toto je príklad odpustenia, ktorý je len na úrovni hlavy a nášho rozumu. Ale v srdci je stále rana.
Mnohí z Vás poznajú príbeh Brandon Bays a jej Cesty. Jej kniha je jedným z bestsellerov. Nedávno som sa sama zúčastnila intenzívnej cesty. Jej Cesta je jedným z príkladov, kde vďaka odpusteniu človeku na tej najhlbšej úrovni nášho Zdroja prichádza k fyzickému uzdraveniu. Ona sama mala nádor na maternici vo veľkosti lopty a uzdravila sa vďaka precíteniu emócií na tej najhlbšej úrovni. Vďaka prijatiu celým srdcom a následnému odpusteniu ľuďom, ktorí sa spájali s touto emóciu a bolesťou. Takýchto príkladov je dnes na svete množstvo.
Niekedy je možno ešte ťažšie odpustiť sebe samému. Hneváme sa na seba, vyčítame si naše nezdary, zlyhania, vzťahujeme vinu na seba, aby sme si následne mali čo vyčítať.
Prečo to robíme? Prečo si takto veľmi ubližujeme? Lebo sme tak naučení, máme to tak podvedome niekde uložené.
Rovnako aj odpustenie samému sebe prináša úľavu na fyzickom tele aj na našej duši. Tu mám príklad z vlastného života. Pre niekoľkými rokmi som mala na maternici väčšie myómy. Operáciu som odmietla, rovnako ako hormonálnu liečbu. Ale navštívila som jedného liečiteľa, ktorý mi povedal, že jeden myóm sú výčitky, že nie som dosť dobrá matka, druhý výčitky, že nie som dosť dobrá manželka… A mal pravdu. Hoci som už roky pracovala s energiou, bola nastavená na lásku a prijatie, nemala som vyčistené svoje srdce k sebe samej. Najskôr som sa vyplakala, potom prišlo hlboké uvedomenie, odpustenie sebe aj blízkym, ku ktorým som mala pocit, že som zlyhala. Na najbližšej preventívnej prehliadke žiadne myómy neboli.
V prvom rade je vhodné naučiť sa otvoriť svoje srdce. Skúste upriamiť pozornosť do svojho srdca, respektíve energetického centra srdca, v strede hrudníka na úrovni srdca a pomyselne rozširujte pocit, energiu zo srdca smerom von do priestoru. Akoby sa vaše srdce chcelo stať súčasťou celého priestoru, nekonečna. Predstavte si osobu alebo aj seba, teda toho komu chcete odpustiť. Precíťte svoj hnev, to čo Vás raní. Povedzte tejto osobe všetko, čo by ste jej chceli povedať. Ako Vás to bolí, ako sa cítite. Kľudne si pri tom poplačte. A potom sa skúste započúvať vo svojom vnútri, či Vám táto osoba chce niečo k tomu povedať. Nepočúvajte rozum, ale svoj vnútorný hlas. Ak sa dostatočne zahĺbite do svojho vnútra, určite započujete slová tejto osoby. Možno Vám povie, že to tak nebrala, nevnímala, že to robila neúmyselne, nechcela Vám ublížiť. Možno aj táto osoba kedysi trpela a potom potrebovala svoju obeť, na ktorú by preniesla to svoje utrpenie. Pochopenie tej druhej strany je veľkým krokom k odpusteniu. A nakoniec prichádza odpustenie. Povedzte mu svojimi slovami odpúšťam ti z celého srdca a do toho otvoreného srdca ho prijmite. Precíťte ako splýva s vašim srdcom a poďakujte sa.
A ak cítite, že je na čase odpustiť na úrovní svojho srdca a vedomia a neviete ako na to, skúsme to spoločne.