Minulé životy

Jedna z tém, na ktorú často dostávam otázky, je téma minulých životov.  Je to otázka, ktorá už nie je dnes tabu. Je mnoho dôkazov o tom, že život pokračuje ďalej, len v inej forme. Veda dnes prichádza k tomu, že vedomie, v spirituálnej terminológii duša, pokračuje na svojej ceste ďalej.  Rovnako sa dnes množia prípady, kedy si deti do veku 6-7 rokov spomínajú na udalosti a ľudí, o ktorých by nemali ani tušiť. A nie je dnes už ani raritou, keď si ľudia na svoje minulé životy spomínajú, či ž pri regresnej terapii alebo aj spontánne. Je ale stále viac ľudí, ktorú túto tému apriori odmieta.

Minulé životy – pravda alebo ilúzia

Pred nedávnom sa mi dostala do rúk kniha s názvom Dôkazy večnosti. Autor je Mark Anthony, uznávaný právnik a zároveň človek, ktorý má už od detstva vyvinutý zmysel pre jemnocitné videnie. Človek, ktorý sám tvrdí, že hoci sú tieto dve oblasti úplne z iného súdka, vôbec sa nevylučujú, ale naopak dopĺňajú.  Je to človek, ktorý vidí duchov a dokáže s nimi komunikovať. Prináša pozostalým informácie zo záhrobia ako odkazy, ktoré im chcú povedať.

Na tému minulé  životy alebo reinkarnácia prináša celú jednu kapitolu. V reinkarnáciu verí a veria v ňu aj všetci jeho známi.

Často riešil práve prípady sebe vrážd, kedy sa mnohí príbuzní obávali, že ich blízky sú odsúdení na pobyt v pekle. Od duchov týchto sebevrahov sa ale dozvedel, že žiadne peklo neexistuje, ale všetci samovrahovia sa musia vrátiť do hmotného sveta. Podľa jeho slov sa všetci vraciame veľa ráz. Svoje dlhy si prenášame do ďalšieho života. Nie je to nič negatívne, len sa tým zachováva rovnováha.  Od Boha dostávame veľa šancí, aby sme všetko vyrovnali a napokon tak aj urobíme.

Na druhom brehu je podľa neho veľa úrovní a náš život v hmotnom svete je v priamom vzťahu k úrovni, na ktorú sa dostaneme, keď prejdeme z tohto sveta do ďalšieho.

Tí, ktorí viedli sebecký život a spôsobovali utrpenie druhým, nevystupujú do vyšších sfér, ale dostávajú sa do nižších úrovní. Niektoré z nich sú bez svetla alebo majú k nemu len obmedzený prístup, kým bytosti a vyšších úrovniach sa môžu zo svetla tešiť neprestajne.

Aby sme mohli vystúpiť do vyšších frekvencií, musíme sa vrátiť do tohto hmotného sveta. Ak bol človek v poslednom čase násilníkom, v ďalšom živote sa môže stať obeťou násilia. Reinkarnácia prináša univerzálnu karmu pre všetkých.

Minulé životy alebo reinkarnácia je súčasťou mnohých starých náboženstiev.

Minulé životy a hinduizmus

Už takmer pred štyrmi tisícročiami hinduistickí mudrci učili o karme ako o zákone akcie a reakcie. O tom, či sa človek narodí rozhodujú jeho činy . Vracia sa nám všetko, čo urobíme, preto je zmyslom života nevytvárať karmu, ktorá spôsobuje znovuzrodenie. Podľa hinduizmu je utrpenie súčasťou ľudského života. neunikneme z neho, kým sme uzavretí v kolobehu narodenia a smrti. Oslobodenie je len tým, že vyrovnáme svoju karmu, aby sme sa do hmotného sveta už nemuseli vracať.
A o tom, že ľudia, v časoch najväčšieho rozmachu hinduizmu boli múdri a šikovní, svedčia neuveriteľné stavby po celej Indii, v Kambodži, na Bali, v Bharme. Sama som si bola niektoré krásy týchto chrámov pozrieť a precítiť.

Minulé životy a budhizmus

Päť storočí pred Kristom Budha učil, že nič v živote nie je stále, ale život je neprestajný prúd vedomia, ktorý sa prenáša z jedného života do ďalšieho. Podobne ako hinduisti aj budhisti veria v karmu – konanie, ktoré zanecháva stopu vo vedomí. Činy môžu byť pozitívne alebo negatívne záleží iba na človeku, ktoré si vyberie. Cyklus života, smrti a znovuzrodenia pokračuje dovtedy, kým trvá potreba návratu do hmotného sveta. Na Budhu pozerajú ako na mimoriadneho učiteľa, nie ako na božstvo.  Ako na človeka, ktorý opustil všetko bohatstvo hmotného sveta, keď odišiel z kráľovského paláca a po rokoch života na samote v hlbokej meditácii sa zbavil všetkých túžob tohto sveta a dosiahol osvietenie. Učenie budhizmu je teda založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.

Minulé životy v ranom kresťanstve

Aj mnohí raní kresťanskí teológovia verili v reinkarnáciu. Najnámejší bol filozof Origenes z Alexandrie (185-254 n.l.), ktorý odmietal koncepciu večného zatratenia a učil, že počas mnohých vekov a v priebehu putovaní duší – reinkarnácie – sa napokon všetky duše opäť stretnú v Bohu. Podľa mnohých tvrdení sa reinkarnácia v kresťanstve nadobro potlačila v roku 553 za vlády byzantského cisára Justiniána, kedy sa na piatom ekumenickom koncile schválila nová verzia Biblie a viera v reinkarnáciu bola oficiálne zakázaná.

V reinkarnáciu a posmrtní život verili aj v starom Egypte a stopy tejto myšlienky nachádzame aj v ďalších častiach sveta.

A na záver…

Či už v minulé životy veríme alebo nie, to, čo môžeme je pristupovať ku všetkým ľuďom, ktorí k nám prídu do života, ako k svojmu starému známemu.  A aj nie a dovidenia povedať bez hnevu a posudzovania tohto človeka.