Máte odvahu žiť?
Odvaha je opak strachu. Odvaha znamená ísť navzdory všetkému strachu do neznáma. Odvaha ale nie je nebojácnosť. Nebojácnosť príde sama, ak sa odvážime byť odvážni.
Na začiatku nie je rozdiel medzi zbabelcom a odvážnym človekom. Jediný rozdiel je, že zbabelec poslúcha svoj strach a riadi sa ním, zatiaľ čo odvážny človek odsunie strach bokom a kráča vpred. Aj odvážny má strach, ale chce žiť naplno, chce si plniť svoje sny, chce byť šťastný, úspešný, milovaný.
Odvaha je len to, že vymeníme známe za neznáme, pohodlie za nepohodlie, pomyselnú klietku s istotami za slobodu.
Máte odvahu splniť si svoje sny?
Každý z nás má svoje sny, túžby, každého ťahá niečo v živote dosiahnuť, niečo zažiť. Preto sme sa narodili, aby sme sa posunuli ďalej, aby sme sa zdokonalili aby sme dosiahli to, čo sme si do svojho scenára pri vstupe na svet zapísali. Ako malé deti sme začali odvážne robiť prvé kroky. Denne sme spadli a predsa sme vždy vstali a skúsili to zas. Boli sme odvážni, lebo sme chceli behať, dočahovať veci, ktoré nás lákali. A potom prišli príkazy, zákazy, obmedzenia dospelákov. Naša odvaha bola zablokovaná logikou a predsudkami rodičov, učiteľov, spoločnosti. Začali sme žiť vo vzorcoch stereotypu a odvahu riskovať sme potlačili hlboko vo svojom vnútri.
A na smrteľnej posteli si často ľudia vyčítajú, čo mohli v živote urobiť, vyskúšať, ale boli príliš zbabelí riskovať a ísť do neznáma. Nemali odvahu vybočiť z davu.
Odvaha znamená žiť srdcom
Život sa neriadi logikou. Naša logika, logika spoločnosti je mu ukradnutá. Životu treba načúvať. Ak sa ponoríte do svojho života celým svojím srdcom, naučí Vás kráčať za svojimi snami.
Slovo odvaha pochádza z latinského slova cor, čo znamená srdce. Takže byť odvážny znamená žiť srdcom. Tí, čo nemajú odvahu, žijú hlavou. Neustále zvažujú pre a proti. Racionálne vyhodnocujú riziká a zatvárajú si dvere pred skutočným životom.
Ak chceme žiť, musíme mu načúvať.
Je to strach z neznáma, z neúspechu, z prekážok, z posudzovania a odsudzovania. Rozum a logika nám neustále podsúvajú možné situácie, ktoré sa v konečnom dôsledku naplnia na 1-2%. Rozum pracuje na vzorcoch z minulosti, na tom, čo už dávno skončilo. Rozum sa porovnáva. Preto je na svete toľko kópií a tak málo originálov.
Ak chceme naozaj žiť, posúvať sa vpred, naplniť svoj životný scenár, potom musíme dokázať vykročiť do neznáma. Múdrosť nie je v tom, že sa nepomýlime, ale v tom, že sa na chybách učíme a zdokonaľujeme. Často nás život zavedie aj nesprávnym smerom, pretože na to aby sme vedeli čo je správne, musíme zažiť aj to nesprávne. Aby sme našli odvahu, musíme sa naučiť aj spadnúť a dokázať vstať. Rovnako ako to malé batoľa pri prvých krkoch svojho života.
Spoločnosť, média, zákony nás učia nerobiť nič nesprávne. Potom sa bojíme urobiť čokoľvek, čo sa odkláňa od tzv. normálu. A napokon uviazneme na mieste, v bludnom kruhu, z ktorého nevidíme cestu von.
Vždy sa rozhodujte s odvahou, teda srdcom
Ak stojíte na križovatke, čo urobíte? Zavoláte priateľovi? Začnete sa radiť s celým okolím? Alebo si zapíšete 3 plusy a 3 mínusy? Alebo idete ku kartárke, aby Vám povedala ktorá cesta je správna?
Takto to zväčša funguje u mnohých ľudí. Namiesto toho, aby sa stíšili a počúvali svoje srdce, svoju intuíciu, svoje JA, počúvajú názory a rady od iných ľudí. A potom plačú, nariekajú a zvaľujú vinu na všetkých v okolí. Rozhodnúť sa svojim srdcom je tá najsprávnejšia cesta. Ale má to jeden háčik, zodpovednosť budeme musieť niesť za rozhodnutie sami.
Manželia riešia nezhody. Vypočujú si názory od iných a obviňujú sa ešte viac. Svoje srdcia uzavrú logike a argumentácií. Nedokážu prijať svoje vlastné názory, neodkážu precítiť svoj vzťah. Ak nedokážeme prijať svoje vlastný názor, nedokážeme prijať ani samého seba. Ako môžeme prijať svojho partnera a jeho názory? Rovnako to platí vo všetkých vzťahoch, či už ide o vzťah s rodičmi, deťmi, na pracovisku a pod.
S čím sa stretávam
Často mi ľudia na školeniach, pri koučingu neustále opakujú dookola. Ja to nedokážem, To sa nedá. On to nepochopí. Ani sa neodvážia niečo urobiť pre zmenu, už majú negatívny postoj. Už majú strach urobiť niečo, čo je v rozpore s ich logikou. Ale na otázku prečo to nedokážete, prečo je tak ťažké prijať názor iného, je často odpoveď – ja neviem.
Ako som už spomínala je to rozum, ktorý funguje na starých vzorcoch a prežitých situáciách. To on nás brzdí. On nám bráni byť odvážni.
Už sa mi stalo pri cvičeniach, kde sme čistili staré vzorce v podvedomí, že ľudia tam mali doslova závoj. Závoj, ktorý sa báli odhrnúť, aby tam nenašli niečo nepríjemné. A často mi odchádzajú ľudia s plačom. Je to plač prebudenia a uvedomenia. Plač bolesti nad sebou samým. Ale po pár dňoch dostávam maily typu: konečne som pochopila, čo ma brzdí, naša som odvahu zmeniť to.
Jedno cvičenie na záver
Vždy keď sa rozhodujete, stíšte sa a svoje myšlienky nechajte voľne plynúť. Svoju pozornosť skoncentrujte do oblasti srdca a dýchajte. Zostaňte takto aspoň 10 minút. Potom položte otázku a počúvajte hlas svojho srdca.
