Hra na klementínky je úžasným príkladom na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo berieme ako samozrejmosť. (Klemetínky sú odrodou mandarínok). Robbie Murphyová na Smith College Campus Scool v Massachusetts priniesla svojím žiakom debničku klementiniek. Vysvetlila im, že u nich nerastú a na glóbuse im ukázala Maroko, odkiaľ boli tieto mandarínky privezené.
Položila žiakom otázku: „koľko ľudí sa podieľalo na tom, aby sa tieto klementínky dostali až k nám“.
A žiaci začali vymenovávať: „farmár, zberači, výrobca debničiek, vodič nákladného auta, kapitán na lodi, predavač“ a potom išli ešte hlbšie a menovali ľudí, ktorí vyrábali loď, postavili predajňu…
Celkový odhad bol od 20 do sto ľudí.
Pani Murphyová nechala klementínky kolovať, aby si každé dieťa jednu vzalo a potom ich sprevádzala jednotlivými krokmi všímavosti: olúpať, privoňať, poriadne si prehliadnuť zo všetkých strán a uvedomiť si ako je krásna. „Venujte všetku pozornosť tejto klementínke“.
Vysvetľuje im, že v každej klemenínke je časť slniečka, v každej debničke oblak, ktorý umožnil vlahu stromu, z ktorého bola debnička vyrobená.
A následne pokračuje: „Myslite na jedného z týchto ľudí, ktorí to všetko umožnili. Zavrite oči a predstavte si tohto človeka a v duchu mu poďakujete, poprajte mu niečo pekného.“
Hovorí, že prianie a poďakovanie ľuďom, ktorí sa podieľali na tomto reťazci, posilňuje neuronálný okruh starostlivosti a pomáha nám pri uvedomovaní si úplne bežných vecí.
Vďaka takémuto vzdelávaniu si žiaci neskôr budú uvedomovať potrebu starostlivosti o ľudí ako aj o planétu ako prirodzenú súčasť ich života.
Uvedomovanie si ľudskej práce v každom jednom produkte, poďakovanie a prianie niečo pekného by malo byť súčasťou nášho života. Nákupy a plné obchody dnes berieme ako samozrejmosť. Pri vedomom nákupe potom budeme nielen zvažovať, čo kúpime, ale aj prejavíme vďaku tým, čo stoja za celým reťazcom výroby, transportu a predaja. Nezabúdajte, že to čo zasejeme, sa nám aj vráti.