Ako na stres? Tréningom mysle.

Stres ovplyvňuje naša myseľ a naše myšlienky.

Podľa štatistík má každý z nás denne 70 000 – 125 000 myšlienok.  Väčšina z nich je formou vnútorného rozhovoru samého so sebou, o sebe, a to aj v negatívnom zmysle. Neustále a dookola riešime vo svojej mysli to, čo sa stalo alebo to, čo sa stane ak…

Myšlienky sú často jednostranné a nepravdivé. A predsa im venujeme toľko času.

Sme homo sapiens, či tvor mysliaci. Myseľ k životu potrebujeme. Ale je rozdiel, či myšlienky riadia náš život alebo my riadime myšlienky a tým pádom aj svoj život.

Väčšina ľudí sa stále úplne stotožňuje s neustálym prúdom myšlienok, rôznych nutkavých predstav, z ktorých väčšinou tie neustále opakujúce sa sú úplne bezcenné. Ak nám naša myseľ povie, že sme smädný, siahneme po fľašky vody. Ak nám naša myseľ povie, že nemáme na to, aby sme niečo dosiahli, začneme sa točiť  v kolobehu premýšľania strachu a obáv.

Spoločnosť, okolie, rodičia, média nám neustále podsúvajú nejaké informácie, ktoré sa nám zapisujú v našom hardvery v podobe myšlienok. Stotožňujeme sa s nimi. Vytvárame si katastrofické scenáre, ktorým nakoniec aj uveríme. A je tu stres a možno aj vážnejšie problémy.

Naša myseľ funguje ako autopilot, ktorý nás riadi alebo stresuje.

Naša podmienená myseľ potrebuje porovnávať, analyzovať, hodnotiť, posudzovať, kritizovať a vytvárať si svoje vlastné príbehy. „Pozri sa aká si nešťastná, tvoja kamoška má super postavu a ty máš pneumatiku okolo pásu, tvoja kolegyňa je úspešná, šéfka ju vždy pochváli a ty si stále nedocenená…“

Náš život ide ako autopilot v príbehoch našej mysle. Naše reakcie, na rôzne životné situácie sú výsledkom našej mysle, ktorá sa neustále zameriava na možné príčiny a snaží sa nájsť odpoveď.

Tieto myšlienky v nás vyvolávajú rôzne pocity a emócie, v ktorých sa následne dusíme. Nahrávka, ktorá ide dookola ako pokazený gramofón.  Je mi na nič, mám zlý deň, depku… Stres ako vyšitý. Myšlienky majú svoje echo v tele. Sú rôzne fyzické pocity, ktoré často ani nevnímame. Tlak na hrudi, napätie, stiahnutý žalúdok, ktoré časom prejdú do chronických bolestí.

Nevedomé premýšľanie je spúšťačom stresu:

• V prípade ťažkosti rozmýšľame dlho a nechávame to zájsť príliš ďaleko.
• Sme schopní hodiny analyzovať problém a situáciu, aj keď už máme riešenie.
• Niektorí ľudia sú v premýšľaní tak hlboko, že nedokážu nájsť riešenie situácie.
• Premýšľanie je častým javom ľudí, ktorí sú negatívne naladení, čo môže viesť až k psychickým problémom.

Eckhart Tolle vo svojej knihe Nová Zem prirovnáva stotožňovanie sa s podmienenou mysľou ako stav duchovnej nevedomosti a ako prejav nášho dedičného hriechu.

Ako ide naša myseľ proti nám

Predstavte si, že Vás pozve pekný muž na rande.
Prvý moment je pocit radosti. Srdiečko búcha, v bruchu máme motýle.. A potom sa spustí kolotoč našej nevedomej mysle.

• Čo ak sa mu nebudem páčiť.
• Ja som taká a taká..
• Ani obliecť si nemám čo.
• On má iste toľko možnosti, prečo by si mal vybrať práve mňa.
• A čo ak to dopadne tak ako minule. A ja budem zas týždeň plakať do vankúša.
• Radšej mu zavolám, že dnes nemôžem, možno nabudúce….

A keď príde nabudúce scenár sa zopakuje. A takto to funguje v rôznych oblastiach nášho života.

Z myšlienok vychádzajú naše činy. 

Z činov následky. Ktorým myšlienkam by sme mali venovať priestor?

Naša úloha je pozrieť sa na ne s čistou hlavou a potom si môžeme vybrať,  ktoré premeníme na činy a ktoré pustíme.

Ako na stres? Aj myseľ môžeme trénovať

Skúste si povedať, že teraz nebudem na nič myslieť a stíšte sa na pár minút. Výsledkom u väčšiny ľudí bude ešte viac myšlienok.

Cesta ako pracovať s mysľou nie je v tom, že nebudeme myslieť alebo potlačíme svoje myšlienky.

Práve naopak. Svoje myšlienky sa potrebujeme naučiť uvedomovať a púšťať.  Je to stav všímavej mysle alebo v Angličtine Mindfulness. Viac o Mindfulness nájde tu.

Učíme sa uvedomovať si svoje myšlienky a ich echo v tele pocity a emócie.

Učíme sa vnímať myšlienky v popredí nášho uvedomenia a pozerať sa NA  myšlienky bez toho aby sme sa nechali vtiahnuť do ich príbehu. Sme pozorovatelia našej mysle v momente prítomného okamihu. Učíme sa ich prijímať aj púšťať. A to všetko s postojom láskavosti a neposudzovania. Čím viac trénujeme, tým je naša myseľ odolnejšia a vyrovnanejšia a my sa stávame jej pánmi. Je to prebudenie z nevedomosti do vedomého prístupu k životu. Do stavu bytia.

Chcete to vyskúšať?

Pozývam Vás na tréning všímavej mysle na zníženie stresu.