Slovo súcit alebo láskavý prístup k ľuďom (v angličtine Compassion) je dnes veľmi často skloňované v celom svete, rovnako ako láskavý prístup a súcit k sebe samému (Self Compassion).
Mať láskavý prístup a súcit k sebe samému, znamená mať rovnako láskavý a súcitný prístup k sebe ako máme k ostatným ľuďom.
Ak máme súcit s ostatnými ľuďmi, uvedomujeme si, že trpia. Neignorujeme ich, ale máme tendenciu pomôcť takýmto ľuďom s láskavým prístupom. Naše srdce reaguje na ich bolesť a utrpenie (slovo súcit doslova znamená „trpieť“).
Mať súcit znamená ale tiež znamená, že k ľuďom pristupujeme s pochopením, porozumením a láskavosťou, keď zlyhajú a lebo urobia chyby. Namiesto toho, aby sme ich posudzovali a hodnotili. Je to náš zvyk, náš vzorec mysle, ktorý má tendenciu neustále niečo posudzovať a hodnotiť a naše ego, ktoré je viazané na JA, ktoré chce stále vyniknúť.
Súcit teda nie je len ľútosť, ale uvedomenie utrpenia a zlyhania, ktoré je súčasťou našej prirodzenej ľudskej skúsenosti. Nikto z nás nie je dokonalý a akékoľvek zlyhanie je súčasťou rozvoja ľudstva. Bez zlyhania by sme sa neposúvali ďalej. Každé zlyhanie seba samého, aj iných ľudí je výzva urobiť to nabudúce lepšie bez akéhokoľvek posudzovania.
Každý z nás má obdobie, kedy sú dni ťažšie, bolestivejšie a cítime sa vnútorne zranení. Často takéto dni vnímame ako svoje vlastné utrpenie. A rovnako ako neignorujeme bolesť a utrpenie iných, neignorujeme ani to svoje. Namiesto toho, aby sme sa zakuklili do seba a hovorili si, respektíve utvrdzovali sa v tom že „teraz to mám ťažké“, môžeme pristupovať k sebe samému so súcitom a láskavým prístupom. S otázkou ako sa môžem stíšiť v tomto okamihu a postarať sa o seba?
Namiesto toho, aby sme sa kritizovali a posudzovali za rôzne nedostatky a utvrdzovali sa v negatívnych myšlienkach o sebe, si len uvedomíme túto situáciu. Môžeme sa jej pozrieť do oči, pozvať ju pomyselne ku stolu na kávu a pomenovať ju. Je tu so mnou teraz takáto nepríjemná skúsenosť. A akoby ste chceli poradiť priateľke alebo členovi rodiny, spýtajte sa seba samého, čo môžem urobiť teraz najlepšie pre seba?
Nie je to ani ignorácia, ani rezignácia, ale prijatie. Prijatie je prvým krokom k akejkoľvek zmene. Je to základný pilier budovania sebadôvery. Koniec koncov, kto kedy povedal, že máme byť dokonalí?
A na vedomej úrovni následne urobiť kroky, ktoré nám umožnia byť šťastnejšími a zdravšími. V prvom kroku môžeme urobiť pre seba niečo, čo v nás vyvoláva pozitívne emócie. Dať si teplý kúpeľ, ísť na prechádzku, pustiť si príjemnú hudbu, zavolať priateľke, siahnuť po dobrej knihe… alebo vyskúšať sa stíšiť pri meditácií. Ideálna je meditácia všímavosti – Mindfulness, ktorá nás učí prijať všetko, čo je tu s nami v tomto prítomnom okamihu.
A následne môžeme skúsiť urobiť zmenu. Zmena je krok von z našej komfortnej zóny do neznáma, ale keď ju robíme s láskavým prístupom k sebe samému, dokážeme zvládnuť aj tento krok.
Krok, ktorý nás ženie z nášho srdca, nášho vnútra, nie krok, ktorý očakávajú od nás iní. Šťastie je uložené v každom z nás. Krok ktorý budeme robiť, pretože nám záleží na sebe, nie preto, že so situáciou bojujeme a chceme byť víťazom.
Možno veci nebudú vždy také, ako chceme, ako chce naša hlava. Možno sa stretneme opäť s frustráciou, možno urobíme aj nejakú chybu, narazíme na svoje obmedzenia alebo nedosiahneme svoje ideály. Ale je to súčasť nášho ľudského bytia, realita zdieľaná každým z nás. Čím viac otvoríme svoje srdce tejto realite namiesto neustáleho boja proti nej, tým viac budeme mať súcitu k sebe samému a všetkých ľudom, ktorí sú súčasťou našej veľkej rodiny ľudstva (human being).
Zdroj:
Mindfulness MBSR program a https://self-compassion.org/