Prečo sú naše deti tak odlišné?

Prvorodené, druhorodené a prostredné dieťa

Tiež si lámete hlavu nad tým, kde ste urobili chybu alebo čo je dôvodom toho, že vaše deti sú tak odlišné? Rovnaká výchova, rovnaké prostredie a predsa je najstaršie dieťa odlišné od najmladšieho. Je to genetikou, rodinnou konšteláciou?

Treba si uvedomiť, že hoci deti vyrastajú v rovnakom prostredí, výchovná situácia je pre každého z nich iná. Jednak sa líšia výchovné metódy rodičov, ich dôslednosť a spôsob komunikácie, zároveň sa mení aj rodinná situácia. Keď sa rodičom narodí prvé dieťa, veľakrát získa všetku pozornosť. Treba brať ohľad na to, že na deti vplýva aj váš spôsob komunikácie, miera stresu a napätia v rodine. Tak ako sa pre rodiča mení celý život príchodom prvého dieťaťa, tak sa aj pre prvorodeného a druhorodeného mení pohľad na svet. Aj situácia vo vašej rodine je iná.

Filozof Herakleitos na ktoromsi mieste povedal: „Všetko plynie a nič netrvá“, a prirovnávajúc veci k prúdu rieky, povedal: „Nevstúpil by si dvakrát do tej istej rieky.“ „Na tých, čo vstupujú do tej istej rieky, valí sa stále iná voda.“ Čas plynie. V zmysle Herakleitovho panta rei (všetko plynie) môžeme pozorovať rôzne zmeny v rodine z pohľadu času, pozície jednotlivých jej členov, problémov, ktoré rodina rieši. Mohlo by sa zdať, že druhé dieťa sa narodí do tej istej rodiny ako prvorodené, skutočnosť je však iná. Od príchodu prvého dieťaťa do rodiny, až po to posledné, sa zakaždým rodina formuje, mení sa jej status, materiálne zabezpečenie, vzájomné vzťahy jej členov, a to všetko má vplyv na výchovu, vývoj dieťaťa, na jeho vnímanie vzťahov a vlastnej pozície v rodine.

Zoberme si takú materskú dovolenku (prípad jednej mojej známej) – s prvorodeným synom bola doma tri roky, s druým synom rok a teraz čakajú tretieho chlapčeka. Plány tejto maminky sú, vrátiť sa do práce relatívne skoro. S najmladším synom plánuje byť na materskej minimálne polroka, maximálne však rok. Toto je tiež jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa. Zákonite sa bude správať inak ako prvorodený, ktorý sa o pozornosť rodičov nemusel s nikým deliť a zároveň s ním bola mama na materskej tri roky.

Najstaršie alebo prvorodené

Dalo by sa povedať, že na nich sa rodičia učia byť rodičmi.

Prvorodení sú perfekcionisti, spoľahliví, svedomití, systematickí, kritickí a vážni. Sú to prevažne zodpovedné študijné tipy, nemajú radi prekvapenia. Sú vytrvalí a túžia po pochvale. Zvykne sa s nimi zaobchádzať ako s malými dospelými. Je u nich typická zameranosť na výkon, moc, snaživosť. Po narodení súrodenca sú zosadení z trónu. Buď si svoje postavenie prvorodeného udržia zvýšením úsilia, alebo nad nimi druhorodený „zvíťazí“, čo môže vyústiť do komplexu menejcennosti. Tieto faktory sa môžu ukazovať už v detstve, ale zároveň môžu byť zosilnené a viac „vypuklé“ v pubertálnom, adolescentnom veku detí.

Mladšie alebo druhorodené

Prichádzajú do rodiny ako druhí, hľadajú si svoje miesto v nej. Môžu si zvoliť cestu napodobňovania staršieho súrodenca, alebo sa snažiť vyniknúť v iných oblastiach. Vytvárajú si opačné osobnostné črty, postoje, záujmy ako má súrodenec. Ak je prvé dieťa tiché, druhé bude hlučné a živé. Ak je prvorodený zodpovedný, mladšie dieťa bude skôr nezbedník, lajdáčik. Pozorovací talent, sociabilnosť a súťaživosť sú ďalšími znakmi druhorodeného dieťaťa.

Prostredné, v prípade 3 a viac detí

Tieto deti majú trošku znevýhodnenú pozíciu. Nemajú privilegované miesto, pozíciu a musia sa o to viac snažiť, aby sa presadili. Majú mladšieho aj staršieho súrodenca, nachádzajú sa medzi nimi. Preto sa môžu niekedy cítiť utláčané, zabudnuté. Prostredné deti sú citlivé na nespravodlivosť, sú veľmi sociabilné a spoločenské, obľúbené. Vedia robiť kompromisy a zároveň sú aj dobrí vyjednávači. Jednoznačná charakteristika pre nich neexistuje, nakoľko sa v nich stretávajú črty staršieho aj mladšieho súrodenca. Možno u nich pozorovať snahy (v adolescencii a dospelosti) vytvoriť si vlastné sociálne pole pôsobnosti, kde sa budú cítiť výnimočnými. Výnimkou nie sú odchody z rodiny (napr. za prácou alebo štúdiom do zahraničia), hľadanie si svojho miesta v partii kamarátov (v „novej“ rodine). Zaujímavosťou je, že mávajú najmenej fotiek. V rodinných albumoch možno nájsť tisíce fotiek naj-mladšieho, naj-staršieho dieťaťa, no minimum fotiek prostredného.

 Ako teda pristupovať k deťom tak, aby ste im lepšie rozumeli a predišli prípadným nezhodám?

Snažte sa nenútiť svoje dieťa strážiť mladších súrodencov. Niet horšieho pocitu, ako chcieť „náhodou“ stratiť mladšieho, otravného súrodenca. 🙂

Dôležité je, aby ste sa nesnažili riešiť si svoje komplexy alebo nedostatočnosti cez svoje dieťa. Nenúťte ho, aby sa držalo vášho obrazu. Nechcite mať z neho vrcholového krasokorčuliara len preto, že vy ste tú ambíciu mali, len ste nemali príležitosť. Individuálne pristupujte ku každému dieťaťu. Snažte sa o rovnocennú komunikáciu. Dajte dieťaťu priestor, dôverujte mu. Prejavte úprimný záujem o všetky deti. Niekedy plne stačí obyčajná otázka : „Aký si mal deň?“ „Ako sa dnes cítiš?“