Pozitívne vzťahy s tínedžermi
Puberta detí je pre rodiča najväčšou výzvou a zároveň skúškou z trpezlivosti
Ako riešiť vzťahy a komunikáciu s tínedžerom bez zbytočných emócií? Ako na tresknutie dverí, odvrknutie, gúľanie očami či úplnú ignoráciu? Aj keď je to občas ťažšie obdobie pre rodičov, je potrebné zachovať si pozitívny prístup. Ako teda prežiť pubertu svojich detí bez zbytočných negatívnych emócií?
Kým sú deti malé, stále sa nás rodičov niečo pýtajú. Pamätáte si keď ste stí krát odpovedali na otázku PREČO (teda „PEČO“). S pribúdajúcimi rokmi sa naše dospievajúce deti s nami rozprávajú čímm ďalej, tým menej. Uzatvárajú sa do seba, komunikujú cez sociálne siete a svoje problémy riešia so svojimi rovesníkmi.
Pozitívny vzťah s dieťaťom sa však zakladá na komunikácii a v čase dospievania obzvlášť. Treba tolerovať ich zmeny nálady. Je to prirodzený prejav dospievania a výkyvov hormónov. V čase pohody sa ich nevtieravo pýtajte, čo prežili, z čoho majú radosť, z čoho sú smutní. Ak sa nechcú rozprávať, neriešte to nasilu. Počkajte a dialóg skúste o hodinu alebo na druhý deň. Ani my dospeláci nemáme vždy dobrú náladu a chuť sa rozprávať napr. s priateľmi.
Nájdite si čas na rozhovor.
V dnešnej uponáhľanej dobe sme často v práci do večera. A keď prdeme domov treba rýchlo pripraviť niečo pod zub, vyprať kopu z koša na pranie,… a už je pomaly noc. A kedy je vlastne ten čas na rozhovor so svojim dospievajúcim dieťaťom? Túto otázku si treba položiť ako prvú. Treba si nájsť čas. Riad aj špinavé prádlo počká, ale naše dieťa a jeho problémy nie. Ideálny rozhovor je napríklad pri večeri alebo po večeri. Ak plánujete rozhovor, uvarte niečo, čo ľúbi, veď láska ide cez žalúdok – aj tá rodičovská.
Je potrebné pozorovať naše deti, čo ich baví, s kým sa stretávajú, čo robia, aký je ich názor na rôzne situácie v živote, čo ich trápi. Treba ich zapájať do rodinných rozhovorov aj riešení. Pýtajme sa na ich názor, čo si o situácii myslia, ako by to vyriešili oni. Výchova by nemala byť len o príkazoch a zákazoch, ale aj o spoločnom rozhodovaní.
Dôležitým faktorom je trpezlivosť a chladná hlava.
Ak sa naše veľké dieťa nechce dnes rozprávať, odložte to na zajtra. Nikdy nemá zmysel nechať sa vtiahnuť do slovného boja. Keď začnete kričať, nič nedosiahnete, len to, že vaše dieťa sa nabudúce odmietne s Vami o čomkoľvek rozprávať a stratí vo Vás dôveru. Nenechajte sa preto vytočiť a silou mocou mu ukázať, že silnejší ste Vy.
Ďalším dôležitým faktorom dialógu je pochvala.
Pochvala je súčasťou pozitívnych vzťahov, aj pozitívneho myslenia. Keď sa stretnete s obchodným partnerom, najprv mu pochválite jeho produkt, biznis, kanceláriu,… Až potom začnete vyjednávať. A tak nejako by to malo fungovať aj v rozhovore s našimi dospievajúcimi deťmi.
Najprv ho pochváľte, napríklad aj za to, že si upratalo izbu, prišlo načas domov. Nájdite si čokoľvek pozitívne, čo vyzdvihnete na začiatku dialógu. A až následne otvorte tému, o ktorej sa chcete rozprávať. Alebo len tak všeobecne o tom, čo aktuálne Vaše dieťa vnútorne prežíva.
Vhodnou formou na dialóg je spoločný záujem.
Čo tak vyjsť si spolu na bicykel, korčule, zahrať tenis alebo squash, alebo len tak na nákupy do mesta, nákupného centra? Po spoločne strávenom čase si sadnúť na colu alebo džús a chvíľu „pokecať“. V takejto situácii sa určite viac dozviete a možno aj vyriešite problém, ktorý Vás už dávnejšie trápi.
A na záver, akokoľvek sa rozhodnete nájsť si cestu k Vášmu dieťaťu, verte, že sa Vám to určite vráti. Hovorí sa, že počas puberty naše deti odletia na Mars. Ale príde čas, keď z Marsu pristanú opäť na zemi. Ak ste budovali pozitívny vzťah aj počas pobytu na Marse, o to hladšie bude pristatie na Zemi.
