Iluzórne slovo JA

Ja chcem, ja to viem lepšie, ja som vedomá, ja mám pravdu, to je moje, ja, ja ja …  to všetko sú len ilúzie, ktoré produkuje naša myseľ podporená Egom.

Ilúzorné slovo Ja

Slovo Ja, je slovo, ktoré spôsobuje najviac bolesti, trápenia, konfliktov, ale aj  partnerských hádok, rozporov medzi priateľmi a kolegami.

Ako píše Eckhart Tolle vo svojej kniha Nová Zem slovo „Ja“ je stelesnením najväčšieho omylu, alebo najhlbšej pravdy, podľa toho ako je použité. Spolu s odvodenými tvarmi (mne, mňa, moje) je to nielen najpoužívanejšie slovo v bežnej reči, ale aj jedno z najzávadzajúcejších. V bežnej každodennej komunikácií predstavuje „JA“ najväčší základný omyl, nesprávne chápanie toho kto naozaj sme. Je to falošné vnímanie vlastnej identity. Touto ilúziou je ego. Toto ilúzorné chápanie seba samého, označil Albert Eistein, ktorý videl do hĺbky reality, času, priestoru aj ľudského vedomia, za „optický klam vedomia“. Takto sa falošné „Ja“ stáva základom pre ďalšie interpretácie, či skôr dezinpretácie reality, všetkých myšlienkových pochodov, interakcií a vzťahov.

To, na čo obvykle myslíme, keď hovoríme slovo „Ja“, nie sme my. Nesmiernu a nepopisateľnú hĺbku, ktorou v skutočnosti sme, absurdne zredukujeme na jednoduchý zvuk „ja“, ktorý produkujú hlasivky, alebo na predstavu o „ja“, s ktorou sa práve stotožňujeme.

Čo vlastne myslíme slovami „ja“, „mi“, „mne“, môj“, „moje“?

Táto identifikácia nie je nič viac ako zlepenec myšlienok, ktorého spoločnou vlastnosťou, že ich vnímame ako súčasť nášho „ja“. Táto myšlienková konštrukcia je to, čo máme na mysli, keď hovoríme o svojom „ja“. Presnejšie povedané, keď si pomyslíme alebo vyslovíme slovo „Ja“, väčšinou to v skutočnosti nie sme my, ale mentálna konštrukcia nášho EGA. Keď sa prebudíme, aj naďalej budeme používať slovíčko „Ja“, ale bude vyvierať z oveľa hlbšej hĺbky našej bytosti.

Slovo Ja nie je len naše telo a rozum

Neuvedomujeme si, že myslenie je len drobným aspektom nášho vedomia, ktorým v skutočnosti sme.  Dnes už veda prichádza na to, čo múdri ľudia pred tisícmi rokov vedeli, že Ja nie je len naše telo a náš rozum, ale naše vedomie alebo v duchovnom ponímaní naša duša, ktorá opúšťa telo, keď v ňom srdce prestane biť.

A je teda na zamyslenie každého z nás, či by sa aj naše vedomie stotožnilo s tým, čo hovoríme, keď popisujeme naše JA. Zamyslíte sa nad tým, čo vnímate keď poviete slovo Ja.

Ako na to? Ako skrotiť svoje ego?

Skúste sa skôr ako vyslovíte slová: Ja chcem, Ja to viem lepšie, Ja som .. zamyslieť, či to čo chcete povedať, chce aj vaše vnútorné Ja. Či to nie je len ilúzia Vášho rozumu podporená vašim egom.
Presmerujte svoje vedomie na svoj dych, na svoje telo. Podstata je odstrihnúť svoju myseľ a ponoriť sa  do hĺbky svojho tela. Ak vedome premiestnite svoje vnímanie na inú aktivitu ako krik rozumu, myšlienky sa zastavia. Nič viac nemusíte robiť, len sa sústreďte na svoj nos, hruď alebo oblasť solárneho systému a dýchajte. Každý nádych si potichu počítajte. Stačí 5-6  nádychov. Takto skrotíte svoje myšlienky a na chvíľu aktivujete svoje vnemy.  A v tomto momente môže prísť uvedomenie, že to, čo ste chceli povedať, nie je hlas vášho vnútorného JA, ale len Vášho rozumu. Takto môžete predísť mnohým konfliktom, nepríjemným situáciám a v konečnom dôsledku výčitkám, že to ste vlastne ani nechceli.

Pozrite si aj kratučké video ako cvičiť svoju opicu v hlave.