Autentickosť alebo masky padajú
Autentickosť ako krok sebauvedomeniu.
Na posledných hodinách Mindfulness prišla spontánne viac razy téma autentickosť. Prečo sa ľudia tak radi schovávajú za masky? Prečo potrebujú pretvárky? Prečo sa neustále na niečo hrajú? Prečo svoje nedostatky, bolesti aj ťažkosti schovávajú za falošný úsmev a za vlasy pritiahnutú pozitivitu?
Prečo sa neustále hráme na niečo viac? Chceme byť niekým iným? Neustále sa porovnávame? Chceme byť obdivovaný, ocenený, prijatý inými ľuďmi… ale nie samými sebou…
Áno, takto funguje matrix našich ilúzií, v ktorých sme žili a mnohí ešte stále žijú. Spoločnosť je dlhé roky takýmto spôsobom nastavená. Spolu s reklamou, médiami, tlakom na úspech, kariéru, výzor…vytvárajú ilúziu, v ktorej sa človek stráca, ktorej uverí a prestáva byť sám sebou.
Ale masky pomaly ale iste padajú.
Tieto posledné dva roky nám priniesli aj úžasnú vec. Mali sme čas aj priestor stíšiť sa a pochopiť seba samého. Nepotrebovali sme sa pred nikým ukazovať, často ani pekne obliecť a upraviť… sedenie doma za počítačom a práca z domu priniesli novú realitu. Práca v teplákoch a papučkách.
Je to čas transformácie človeka, ktorý sa posúva do Novej doby. Doby, kde čoraz viac záleží na hodnotách, ľudskosti, postojoch a autentickosti každého z nás.
Autentickosť je vlastne prijatie seba samého.
Prijatie seba samého bez potreby chcieť niečo iné, bez potreby skrývať sa za masku. Autentickosť je odpoveď na otázku kto som? Nie v zmysle povolania ani titulov pred menom a za menom… Táto hra pomaly končí. Začína nová… Kto som v zmysle človek, čo sa ukrýva v mojom vnútri, aké sú moje hodnoty…
Autentickosť znamená pozrieť sa zoči voči sebe samému. Nie cez falošnú optiku ilúzie a falošného pozitívneho programovania… Pozrieť sa do svojho vnútra. Uznať svoje bolesti, trápenia, emócie, nezvládnuté situácie… akceptovať seba samého tak ako som.
Raz sme hore a raz dole
Každá ľudská bytosť má pekné aj tie horšie dni. Raz sme hore a raz dole. Emócie prichádzajú a odchádzajú. A my sme schopní držať oboje. Aj tie bolesti aj tie radosti každého prítomného okamihu. Dôležité je byť si toho vedomý. Uvedomovať si svoje myšlienky, svoje pocity, emócie, reakcie a prijať ich také aké sú. V tom momente keď ich akceptujete, vykročili ste o schod vyššie na svojej ceste. Je to nový schod a s ním aj nové výzvy, nové možnosti, nové spôsoby myslenia a sebauvedomenia.
Čo môžeme urobiť teraz? Odokryť ten závoj za ktorým sme sa roky skrývali. Dať dole z tváre tú masku, ktorá zakrýva našu pravú tvár a učiť sa byť sám sebou. Ak prijmete seba samého tak ako ste, budú vás tak akceptovať aj iní ľudia. A tí, čo nie… tí ešte žijú v ilúzií a možno to postupne pochopia. Nebojujte s nimi… akceptujte ich. Už len to, že zareagujete iným spôsobom, s vedomým seba samého, meníte perspektívu vnímania aj tej druhej osoby.
Ako byť viac autentický?
Ako na to, aby sme sa lepšie spoznali? Aby sme pochopili seba samého?
Stíšte sa a vnímajte seba samého, svoje myšlienky, svoje emócie, svoje pocity… Buďte len tichým pozorovateľom bez hodnotenia, či je niečo správne alebo nie. V tomto vnútornom tichu a pokoji si môžeme uvedomiť svoje myšlienky, pocty, emócie, vzorce … a vybrať si tie, ktoré sú pre nás užitočné, zmysluplné, ktoré nám robia radosť, prinášajú ľudskosť a láskavosť k sebe samému a iným ľuďom. A tie, ktoré nám už neslúžia, tie pustíme. Jednoducho ich necháme ísť.
Takto sadíme nové semienka sebauvedomenia v každom prítomnom okamihu. A to, čo zasadíme, to nám vyrastie.
Sebauvedomenie je základom autentickosti, základom prijatia seba samého. A k tomu nám pomáha aj všímavosť (Mindfulness). Byť všímavý k sebe samému v každom prítomnom okamihu.
