Prestaňte kŕmiť svoje myšlienky – slobodná myseľ

Prestaňme kŕmiť naše myšlienky a naša myseľ sa stane slobodná.

Čo je to slobodná myseľ?

Je to myseľ, kde myšlienky prichádzajú a odchádzajú ako oblaky na nebi bez toho, aby sme sa zamotali do jej príbehu. Do príbehu strachu, obáv, hnevu, smútku, sebalútosti alebo posudzovania. Je to oslobodenie od nekonečného premýšľania, čo ak sa niečo stane, čo som mohol/a urobiť ináč, čo mi kto povie, čo si o mne pomyslí, to takto nenechám… Slobodná myseľ znamená, že prestaneme kŕmiť svoje myšlienky neustálou pozornosťou.

Prestaňte kŕmiť holuby  

Trafalgarské námestie je známe miesto v Londýne a jedna z pamiatok, ktoré turisti vždy navštevujú. Celé desaťročie bolo pre ľudí tradíciou kŕmiť tisíce holubov, ktoré lietali okolo námestia. Pouliční predavači predávali semienka kukurice a fotili ľudí kŕmiacich holubov, aby si zarobili. Postupne sa námestie menilo na špinavé a znečistené miesto.

A tak sa starosta rozhodol, že holubov sa treba na námestí zbaviť a rozhodol, že od istého dátumu bude zakázané kŕmiť holuby. Ako moderné civilizované mesto, nechceli holuby zabíjať. A tak ľudia prestali kŕmiť holubov a po 2 týždňoch tam neboli žiadne holuby.

A tak rovnako môžeme prestať kŕmiť naše myšlienky

Keď nekŕmime holuby-myšlienky, potom ich nemusíme zabíjať ani s nimi bojovať. Znamená to jednoducho, že udržiavame svoju pozornosť vo vedomí. Odpútanie pozornosti od neustáleho prúdu myšlienok nie je zbabelé. Neznamená, to, že od niečoho utekáme, alebo sa niečoho bojíme. Najlepšia – najmúdrejšia reakcia je zostať v prítomnom okamihu ako ich pozorovateľ. Bez pozornosti nemôžu tieto myšlienky bujnieť alebo pribúdať a tak sa samé utíšia. Ak im nedávame pozornosť, ak ich nekŕmime ďalšími katastrofickými scenármi, tak sa do nich nezamotáme.

Je to veľmi jednoduché a pritom náročné. Len byť v prítomnom okamihu, v uvedomení si prítomného okamihu ako pozorovateľ svojich myšlienok. Vnímať, že prišli a odchádzajú. Bez našej pozornosti  stratia svoju moc a budú ako mesiac na dennej oblohe – bledé a bezvýznamné.  Až si ich nakoniec prestaneme úplne všímať.

Neznamená to, že nemáme myslieť. Sme ľudia, ktorí potrebujú svoju myseľ.

Ale svoju vedomú myseľ bez ega, bez posudzovania a sebaľútosti, bez strachu a obáv, čo ak sa stane to alebo ono  a čo sme mohli urobiť inač ako sme urobili. Ak si dokážeme uvedomovať svoje myšlienky, potom si môžeme vybrať, ktorej dáme svoju pozornosť a ktorú pustíme. Ktorá myšlienka je pre nás užitočná a ktorá je nebezpečná až seba deštruktívna.

A takto sa stáva naša myseľ slobodná.

Ako na to? Jednoducho byť pozorovateľom svojej myse, svojich myšlienok v prítomnom okamihu.

Na to, aby sme sa túto „jednoduchú“ činnosti naučili nám pomáhajú aj meditácie všímavosti – Mindfulness.

Vyskúšajte si  krátku meditáciu dychu, stíšte svoju myseľ a naladiť sa na prítomný okamih.

A na koniec by som pridala ešte svoju vlastnú skúsenosť.  Tiež som mala ako zamestnaná matka 3 detí  plnú havu myšlienok, povinnosti, obáv, strachov, výčitiek  Vďaka metóde DFS som sa stala pozorovateľom seba samej už pred mnohými rokmi. Pracovala som s energiou, s rezonanciou, ale stále mi chýbal ten vnútorný pokoj. Často prišli myšlienky, ktoré priniesli obavy, strach aj smútok. A práve technika Mindfulness a meditácie všímavej mysle ma posunuli ešte ďalej. Priniesli mi vnútorný pokoj a harmóniu. A zrazu som zistila, že tieto neužitočné myšlienky už  akosi ani nechodia. A hoci všetci dnes žijeme v dobe strachu, uvedomujem si, že sú to len myšlienky strachu, ktoré nám akoby zámerne podsúvajú. A ja si vedome a slobodne vyberám nedávať im priestor. A táto voľba prináša nekonečnú vnútornú slobodu.