Pred pár dňami som sa stretla s nasledovným článkom. Úprimne, tie čísla sú hrozivé. Ako matke 3 deti, aj z generácie Y a Z, ako lektorke, ktorá školí Medzigenračné rozdiely a aj ako trénerke Mindfulness, mi nedá pozastaviť sa nad tým, čo sa vlastne deje v súčasnej globálnej spoločnosti. Máme najvyšší blahobyt počas histórie, ktorú oficiálne poznáme. Najvyššiu mieru bohatstva, ale aj najviac ľudí, ktorí trpia úzkostnými stavmi a depresiami. Tieto čísla síce pochádzajú z amerických výskumov, avšak tento trend už môžeme pozorovať aj u nás. A niekde je asi chyba.
Môj uhol pohľadu je, že dnešná mladá generácia sa naozaj ocitla na špici Maslowovej pyramídy. Už neriešia základné potreby ani peniaze. Počas detstva sa im dostalo spolupatričnosti aj ocenenia. A cítia sa preto stratení.
Hľadajú už niečo viac. Hľadajú seba naplnenie, seba realizáciu. Ale už v inom kontexte. Chcú zachrániť svet. Chcú žiť inač ako ich rodičia. V práci už nie sú ochotní byť celý deň do neskorých hodín. Chcú žiť, hľadajú samých seba vo vlastnom vnútornom svete a sú ochotní aj znížiť svoje nároky.
Už nepotrebujú prvú triedu v lietadle, stačí im akciová low cost letenka. Nepotrebujú All Inclusive s piatimi hviezdami, stačí im izba v súkromí, ale chcú vidieť autenticitu danej krajiny. Nepotrebujú vlastniť, stačí si sharovať, nepotrebujú drahé značky, asi okrem telefónu, ktorý je pre nich dôležitý. Nie značka, ale ekológia, obal, zloženie je dôležité. A vnímam to ako ohrozenie pre firmy a korporácie nielen čo sa týka pracovného trhu, ale aj ako spotrebiteľov. Na druhej strane je tu veľká brzda zo strany globálnej spoločnosti, korporácií a tlaku ísť v nalinajkovaných vzorcoch, byť úspešní, neustále dosahovať výsledky a zisk pre zamestnávateľa. A nemalú úlohu zohráva aj virtuálny svet.
Noví absolventi vysokých škôl stále viac trpia úzkosťami. Ako im ich manažéri môžu pomôcť zvládnuť obavy a zlepšiť ich pracovný výkon? A ako majú mladí zamestnanci pracovať, aby prekonali úzkosti a pracovali efektívnejšie?
Spoločnosť, v ktorej pracuje Michael Fenlon, je jedným z najväčších zamestnávateľov, ktorí prijímajú čerstvých absolventov. Hovorí o tom, že sleduje niečo ako prílivovú vlnu.
Od predstaviteľov univerzít si už opakovane vypočul informácie o tom, že museli prioritne venovať pozornosť psychickým problémom študentov, najmä úzkostiam a iným poruchám duševného zdravia. „ Sú zaskočení narastajúcimi požiadavkami na služby spojené so starostlivosťou o duševné zdravie na pôde univerzít. Počúvam o tom opakovane znovu a znovu. Je to naozaj závažná téma,” uvádza Fenlon, riaditeľ ľudských zdrojov v spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorá každoročne prijíma tisícky čerstvých absolventov.
Štatistika dospelých, ktorí uviedli, že aspoň raz mesačne trpeli počas uplynulého mesiaca úzkosťami alebo nervozitou uvádza, že v generácii Z to bolo 54% respondentov, u mileniálov 40%, v generácii X 35%, u tzv. baby boomers 27% a v skupine respondentov 73 a viac rokov to bolo 17%, celkovo celonárodný priemer je 34%.
Generácia Z vo veku 14 – 24 rokov, Generácia Millnenials – označovaná aj ako Y vo veku 25 – 39 rokov, Generácia X vo veku 40 – 54 rokov, Generácia Baby Boomers vo veku 55 -73 rokov
S nástupom generácie Z na pracovný trh a v porovnaní s inými generáciami stále viac mladých zamestnancov trpí úzkosťami. Podľa štúdie American Psychological Association z roku 2018, ktorá bola vykonaná na vzorke 3 458 dospelých vo veku 18 a viac rokov, zhruba 54% zamestnancov vo veku do 23 rokov uviedlo, že pociťovali úzkosť alebo nervozitu kvôli stresu z predošlého mesiaca. V tesnom závese nasledujú mileniáli, z ktorých 40% uvádza úzkosti, čím prekračujú celonárodný priemer 34%.
Tento trend je viditeľný aj preto, že generácia dvadsiatnikov je jednoducho otvorenejšia v komunikácii a vo vyhľadávaní pomoci pri emocionálnych problémoch.
Práve úzkosti spôsobujú neštandardné správanie sa na pracovisku—ako napríklad náhle prerušenie komunikácie a kontaktu s nadriadeným prípadne ukončenie pracovného pomeru bez formalít a vysvetlenia. A tak zamestnávatelia skúšajú nové spôsoby, ako pomôcť mladým novoprijatým zamestnancom upokojiť sa, premýšľať s jasnou mysľou a hovoriť o svojich problémoch.
Jeden zo šéfov bol zdesený, keď mladý zamestnanec vymeškal v rámci svojich prvých piatich dní v pracovnom pomere dva dni bez toho, aby zavolal, uvádza konzultant Adrian Gostick, ktorý bol poradcom tohto manažéra. Počas stretnutia zamestnanec priznal paralyzujúce úzkosti vrátane panických atakov a bolestí žalúdka, hovorí Gostick, ktorý je spoluautorom publikácie “The Best Team Wins.” Keď nadriadený empaticky reagoval na túto informáciu, zamestnanca to upokojilo a začal riadne dochádzať do práce.
Iní manažéri majú opačný prístup a úzkosti využívajú ako zbraň na dosiahnutie výkonnosti zamestnanca, čo je taktika, ktorá sa môže obrátiť proti nim, hovorí Gostick. Ako ukázala štúdia InsideOut Development na tisícke 18 -23 ročných respondentov, jeden zo štyroch zamestnancov z generácie Z uvádza, že by dal výpoveď v akejkoľvek firme, v ktorej by ho nadriadený zastrašoval.
Úzkosti sú príčinou odchodu zo zamestnania, negativity a prehnanej reakcie na stres. „Ak trpíte úzkostnou poruchou, prestávate jasne vnímať,” hovorí Dan Schawbel, autor knihy “Back to Human” a výskumník v oblasti pracovných vzťahov. “V horizonte jedného až piatich rokov sa tým zamestnávatelia budú musieť vážne zaoberať, pretože náklady na angažovanosť zamestnancov sú naozaj veľmi vysoké, pokiaľ nemáte zavedené potrebné programy.”
PwC nabáda zamestnancov, aby otvorenejšie hovorili o svojich psychických problémoch, hovorí Michael Fenlon. Nedávno vydal interný podcast o tom, ako požiadať o pomoc a priznal, že jeho vlastná mama trpela depresiami. „Ako dieťa som o tom nikdy nehovoril. A dnes si vravím, prečo vlastne?” Na nedávnej online meditácii sa zúčastnilo asi 13 500 zamestnancov PwC. Firma školí manažérov viesť stretnutia takým spôsobom, aby sa každý zapojil. To v sebe zahŕňa určenie jednej osoby, ktorá zabezpečí, aby sa zapájali aj uzavretejší zamestnanci.
Úzkosť spúšťa nadmerné obavy a reakcie v štýle bojuj alebo uteč, ktoré môžu zablokovať schopnosť mozgu vedome spracovať podnety. Stacey Snyderová, 25 ročná biznis analytička hovorí, že trpí úzkosťami počas prezentovania alebo keď dostáva spätnú väzbu. Potom začína pochybovať a myslí si „Mala som namiesto tohto urobiť radšej niečo iné,” hovorí. Tréning meditácie a mindfulness, ktorý jej poskytol zamestnávateľ Herman Miller, Zeeland, jej pomohol lepšie zvládať stres. Ak ju niekto požiada, aby všetko nechala a pustila sa ihneď do prípravy reportu, radšej sa na minútku zamyslí nad touto požiadavkou, než by ju okamžite odmietla. To jej pomáha reagovať pokojne a navrhnúť prípadný kompromis.
Pred tromi rokmi Herman Miller rozšíril svoje programy well-being ( pohody) pre zamestnancov, aby zdôraznil záujem o mentálne zdravie. Firma má vo svojich závodoch sociálnych pracovníkov, ktorí ponúkajú diskrétne poradenstvo a vyškolila 110 dobrovoľníkov z radov zamestnancov, ktorí dokážu poskytnúť prvú pomoc v oblasti duševného zdravia a dokážu spozorovať u kolegov príznaky úzkosti a ponúknuť im pomoc, hovorí Kerri Ploeg, manažér zdravia.
Jedna zo zamestnankýň, 30 ročná Angie Martinová hovorí, že sa naučila lepšie zvládať svoju úzkosť a empaticky chápať ostatných, ktorí s ňou bojujú. „Som rada, že o tom hovoríme a dostávame nástroje, ktoré potrebujeme,”
Mnohí manažéri považujú práve sociálne médiá za hlavnú príčinu úzkostí, ktorými trpí generácia Z a usilujú sa o vytvorenie pracovného prostredia bez porovnávania a konkurencie, ktorú sociálne médiá vyvolávajú. Ako manažérka ľudských zdrojov v spoločnosti VaynerMedia, globálnej agentúry sídliacej v New Yorku, Claude Silverová počas individuálneho koučingu odrádza mladých ľudí od toho, aby porovnávali svoj postup v kariére s inými.
“Pýtajú sa, či budú o tri mesiace povýšení, keďže ich kolega Johnny bol povýšený už minulý mesiac,’ ” hovorí Silverová, ktorej pracovná pozícia je niečo ako „riaditeľka, ktorá riadi srdcom“. Zameria radšej tému konverzácie na ich vlastné jedinečné silné stránky. Taktiež školí manažérov, aby si lepšie všímali neverbálne prejavy svojich podriadených v čase, keď dostávajú spätnú väzbu a využívali upokojujúce rituály ako priateľské potrasenie rukou na zmiernenie úzkosti. “Chcem vytvoriť kultúru spolupatričnosti, kde sa ľudia cítia fyzicky i psychicky v bezpečí ,” hovorí.
Podľa zdrojov Society for Human Resource Management v roku 2016 iba 6% zamestnávateľov ponúkalo online programy na zvládanie stresu, kým v roku 2018 to bolo už 12%.
Výskum Amy Edmondsonovej, profesorky Harvard Business School ukazuje, že psychologické bezpečie, čiže zdieľaná viera, že je v poriadku, ak podstupujeme riziká alebo robíme chyby bez toho, aby sme sa cítili trápne, boli odmietaní alebo trestaní, je v podpore výkonnosti tímov dôležitá. A je omnoho dôležitejšia, ak pracujeme so zamestnancami trpiacimi úzkosťou, hovorí Dr. Edmondsonová, autorka publikácie „The Fearless Organization.”
Aby posilnila zmysel pre psycholgickú bezpečnosť, koučuje manažérov, aby dokázali prejavovať pokoru, prijímať chyby a vyhnúť sa zvaľovaniu viny za systémové chyby na jednotlivcov.
Výskum procesov spúšťajúcich úzkosti pri zisťovaní lekárskych pochybení v nemocniciach ukazuje, že tímlídri musia opatrne voliť slová, hovorí Dr. Edmondsonová. “Ak pri probléme niekto povie, že ste to zbabrali, váš mozog si povie ‘Radšej som o tom vôbec nemal hovoriť.’ Ale ak sa to nazve nehodou, poviete si, ‘Ako by sme tomu nabudúce mohli predísť, aby sa to už neopakovalo?’ ” hovorí.
A skôr, než „grilovať“ podriadených a zisťovať, či boli svedkami nejakých závad alebo nebezpečenstiev, treba apelovať na ich ambície a opýtať sa, “Bolo všetko také bezpečné, ako by ste si želali?” dodáva Dr. Edmondsonová.
Rozdiel spočíva v presmerovaní pozornosti zamestnancov na spoločné ciele. Hovorí. “Podnecuje to kreativitu a povzbudzuje ľudí, aby sa chceli vyjadriť.”
Zdroj: https://www.wsj.com/articles/the-most-anxious-generation-goes-to-work-11557418951
Preklad: Kvetoslava Sarvašová