Monika Trombitášová

Mgr. art. Monika Trombitášová - Rozvoj osobnosti využitím prvkov muzikoterapie

Upokojiť sa. Započúvať sa. Do tónov hudby a hudobných nástrojov, a popritom do hlasu vlastnej duše.
Prihovára sa k nám, len poniektorí z nás zabudli, ako jej správne načúvať. Takisto, ako k nám prehovára prostredníctvom snov a ich nelineárneho mystického jazyka, tak s nami duša komunikuje cez srdce. Cez to, k čomu cítime lásku, čo nás napĺňa, čo nás baví...
Ak to presne nevieme, je schopná nasmerovať nás cez prvotný impulz – intuíciu, ktorá sa zľahla vynorí ešte skôr, ako nám rozum začne racionálne argumentovať a radiť.

Muzikoterapii ako spojeniu liečenia a hudby som sa začala aktívne venovať od roku 2020, kedy som si uvedomila svoju túžbu narábať s hudbou a s hlasom inak, ako len na umeleckej úrovni. Zameriavala som sa najmä na možnosti, pri ktorých sa dá počas hudby spojiť so svojím vlastným vnútrom, viac mu načúvať, nechať jeho obsahy voľne plynúť a nebyť neustále spútaná prísnymi pravidlami interpretačnej praxe. V rovnakej dobe som sa vydala na cestu osobnostného rastu a duchovného prebúdzania, na ktorú ma priviedlo viacero zlomových životných okamihov a taktiež ľudia, s ktorými som sa stretávala.

Pár slov o mne Mám 34 rokov a vyštudovala som vysokú školu s praktickým hudobným zameraním, absolvovala som certifikované muzikoterapeutické kurzy na Slovensku a v Česku v počte viac ako 200 hodín a mám dlhoročnú skúsenosť s prácou s ľuďmi. Práve pri nej som prišla na to, že ma napĺňa vzájomná interakcia, pričom som dosahovala výborné výsledky a obdržala pozitívne odozvy. Pomáhala mi v tom prirodzená schopnosť empaticky sa naladiť na človeka a moja úprimnosť vzbudzovala u druhých dôveru, ktorá bola vzájomná.

Moja životná filozófia Verím, že v živote človeka je prvoradé snažiť sa o harmóniu (celistvosť). Deje sa tak prostredníctvom vyvažovania polarít – v najširšom slova zmysle to znamená neupínať sa len na materializmus (hmotu), ale aj nutnosť byť si vedomý duchovnej stránky bytia. Verím, že duchovnosť (energia) by v našich životoch mala zaujímať rovnocenné miesto, pretože akonáhle niečo nie je v rovnováhe, zväčša sa to prejaví na psychike (stres, obavy, napätie, úzkosť, nespavosť a i...) a neskôr aj na tele. Ak si však symptóm preložíme ako odkaz nerovnováhy a sme ochotní pátrať po jej príčine, sme o krok bližšie k uzdraveniu.